Napriek tvrdému volebnému súpereniu zaujímajú popredné strany v krajine k otázke Gazy podobné postoje.
Ako informuje korešpondentka Charlotte Dubenskij, popredné izraelské politické strany zastávajú – napriek ostrej volebnej rivalite – v otázkach palestínskej štátnosti a Pásma Gazy v podstate zhodné postoje.
Vzhľadom na to, že parlamentné voľby sú naplánované na 27. októbra, táto reportáž skúma, či by prípadná zmena vlády priniesla výraznejší posun v politike krajiny voči Palestínčanom.
Premiér Benjamin Netanjahu, ktorý stojí na čele pravicovej strany Likud, kategoricky odmietol vznik palestínskeho štátu.
„Na západ od rieky Jordán nevznikne žiadny palestínsky štát,“ vyhlásil Netanjahu.
Podobný postoj zastávajú aj viacerí jeho politickí rivali. Líder strany Jisra’el Bejtejnu, Avigdor Lieberman, vyhlásil, že myšlienka „dvojštátneho riešenia“ je už „mŕtva“. Gadi Eisenkot, šéf centristickej strany Jašar, zas vylúčil vznik palestínskeho štátu v prípade, že by stál na čele vlády on.
Dokonca aj Jair Golan, líder ľavicovo orientovanej strany Demokrati, označil v súčasnosti dvojštátne riešenie za „príliš ambiciózne“. Namiesto toho presadzuje civilné oddelenie oboch strán pri súčasnom zachovaní izraelskej bezpečnostnej kontroly.
Dvojštátne riešenie, ktoré dlhodobo podporuje OSN i veľká časť medzinárodného spoločenstva, počíta so vznikom nezávislého palestínskeho štátu po boku Izraela.
Zhoda v postojoch panuje aj v otázke Pásma Gazy: hlavné politické strany podporujú odzbrojenie hnutia Hamas a zachovanie izraelskej vojenskej prítomnosti, hoci sa rozchádzajú v názore na to, kto by mal toto územie spravovať.
Významným bodom sváru zostáva vojenská služba ultraortodoxných Židov; dlhodobé výnimky z brannej povinnosti totiž vyvolávajú rozsiahle protesty.
Keďže pri zostavovaní budúcej koalície môžu zohrať rozhodujúcu úlohu menšie politické zoskupenia, Dubenskij nastoľuje otázku, do akej miery sa po voľbách môže izraelská politika skutočne zmeniť.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
