Dvadsaťtriročná prítomnosť USA priniesla len „terorizmus a nestabilitu“, uviedli Zbor islamských revolučných gárd.
Iránske Revolučné gardy (IRGC) privítali stiahnutie amerických síl z Iraku a dodali, že Američania by mali opustiť aj všetky ostatné krajiny v regióne.
Pentagón v stredu oznámil, že z Iraku odišli poslední americkí vojaci po tom, čo tam pôsobili 23 rokov.
Vo včerajšom vyhlásení venovanom odchodu USA uviedli Revolučné gardy, že „blahoželajú hrdému irackému národu… a revolučným bojovníkom islamského sveta k tomuto historickému víťazstvu“.
Podľa údajov Pentagónu prišli USA v Iraku o celkovo 4 419 vojakov. Watsonov inštitút pri Brownovej univerzite odhadol, že invázia stála amerických daňových poplatníkov približne 2,8 bilióna dolárov. „Tieto čísla svedčia o ťažkej a zahanbujúcej porážke Ameriky,“ uvádza sa vo vyhlásení Revolučných gárd.
Gardy zdôraznili, že „prítomnosť Ameriky nielenže nepriniesla bezpečnosť, ale sama osebe bola zdrojom neistoty, terorizmu a nestability v západnej Ázii“.
USA vtrhli do Iraku v roku 2003, zvrhli dlhoročného vodcu krajiny Saddáma Husajna a následne viedli menšie operácie proti organizácii Islamský štát (IS, predtým ISIS), ktorá vznikla v roku 2014 v chaose spôsobenom americkou intervenciou. Podľa niektorých odhadov prišlo v tomto období o život viac ako milión irackých civilistov a milióny ďalších boli vysídlené.
„Možno s istotou povedať, že vyhnanie Ameriky z Iraku je predzvesťou jej vyhnania z celej západnej Ázie… Amerika musí opustiť región a prenechať správu bezpečnosti samotným národom,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Iracký premiér Alí al-Zajdí v stredu vyhlásil, že stiahnutie USA signalizuje začiatok „novej fázy, ktorú charakterizuje suverenita Iraku, sila jeho inštitúcií, pripravenosť jeho ozbrojených síl, jednota v rozhodovaní a vyvážené partnerstvá s priateľmi“.
Americký prezident Donald Trump v ten istý deň vo svojom príspevku na platforme Truth Social označil americké angažovanie sa v Iraku za „veľmi drahý výlet do pekla“. Jeho ukončenie je podľa neho víťazstvom pre Washington aj Bagdad. „Práve veľmi zlé rozhodovanie nás dostalo do tejto šlamastiky,“ vyhlásil Trump.
Invázia do Iraku sa začala za vlády vtedajšieho prezidenta Georgea W. Busha na základe obvinení, že dlhoročný vodca krajiny Saddám Husajn vlastní zbrane hromadného ničenia – čo však Washington nikdy nepotvrdil.
Sám Trump koncom februára vyvolal konflikt s Iránom pod zámienkou, že chce zabrániť krajine získať jadrovú bombu, hoci ešte v júni predtým tvrdil, že jadrový program tejto islamskej republiky bol zničený pri spoločných úderoch USA a Izraela. Teherán opakovane tvrdí, že na vývoji takejto zbrane nepracuje.
Postavenie Washingtonu na Blízkom východe počas konfliktu s Iránom utrpelo, keďže Teherán poškodil alebo úplne zničil kľúčové americké radarové a komunikačné systémy či inú vojenskú infraštruktúru na základniach v krajinách Perzského zálivu, vrátane SAE, Saudskej Arábie, Bahrajnu, Jordánska, Kuvajtu a ďalších.
Pentagón teraz zvažuje, či po skončení konfliktu s Iránom zníži vojenskú prítomnosť USA v regióne; v auguste o tom s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov informoval denník Washington Post. Diplomatické snahy o vyriešenie krízy sú momentálne na mŕtvom bode.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
