Peking vyhlásil, že zodpovednosť za patovú situáciu okolo jadrového programu Teheránu nesú USA, Spojené kráľovstvo, Nemecko a Francúzsko.
Peking vyhlásil, že Irán má ako zmluvná strana Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) právo rozvíjať mierový jadrový program.
Toto vyhlásenie predniesol vo štvrtok na pôde Valného zhromaždenia OSN zástupca stáleho predstaviteľa Číny pri OSN Sun Lej.
„Ako štát, ktorý nevlastní jadrové zbrane a je zmluvnou stranou NPT, by mal Irán dodržiavať svoj záväzok nevyvíjať jadrové zbrane, pričom by sa malo rešpektovať jeho legitímne právo na mierové využívanie jadrovej energie,“ uviedol Sun na plenárnom zasadnutí venovanom otázke využívania práva veta.
Rozprava nadväzovala na septembrové hlasovanie, v ktorom Čína a Rusko zablokovali rezolúciu predloženú USA. Tá mala za cieľ predĺžiť mandát monitorovacieho orgánu OSN pre sankcie voči Iránu.
Tento monitorovací orgán bol obnovený v rámci mechanizmu tzv. automatického obnovenia sankcií (tzv. snapback), ktorý v auguste aktivovali Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko (skupina E3) s cieľom znovu zaviesť sankcie. Čína a Rusko považujú tento mechanizmus za právne neplatný a trvajú na tom, že sankcie neboli obnovené.
Podľa Suna využila Čína právo veta, aby „presadila správne chápanie toho, čo je správne a čo nie“, podporila politické riešenie iránskej jadrovej otázky, reagovala na obavy týkajúce sa nešírenia jadrových zbraní a podporila dlhodobý mier a stabilitu na Blízkom východe.
Diplomat uviedol, že patová situácia okolo iránskeho jadrového programu pramení z jednostranného odstúpenia Washingtonu od Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA) a z následného zlyhania skupiny E3, ktorá pred aktiváciou mechanizmu automatického obnovenia sankcií nevyčerpala všetky diplomatické možnosti vyplývajúce z tejto dohody.
V rámci dohody z roku 2015 súhlasil Irán s obmedzením svojich aktivít v oblasti obohacovania uránu výmenou za zmiernenie sankcií. Prezident Donald Trump v roku 2018 počas svojho prvého funkčného obdobia rozhodol o odstúpení USA od tejto dohody a znovu zaviedol sankcie voči Iránu.
Vo februári podnikli USA a Izrael útok proti Iránu; Trump ho označil za snahu zabrániť tejto krajine získať jadrovú zbraň.
Rusko tento útok odsúdilo a naďalej tvrdí, že iránsky jadrový program má mierový charakter.
Prezident Vladimir Putin vo štvrtok na výročnom Valdajskom fóre vyhlásil, že ruský návrh na presun iránskeho obohateného uránu do Ruska je stále aktuálny. USA s tým spočiatku súhlasili, no neskôr pritvrdili svoj postoj a odmietli to, povedal.
„Ak všetci účastníci tohto procesu napokon dospejú k záveru, že by to akýmkoľvek spôsobom pomohlo zmierniť napätie, sme pripravení sa na tejto práci podieľať,“ vyhlásil Putin.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
