Premiér Alí az-Zajdí predtým vyhlásil, že dátum 30. septembra pre dokončenie stiahnutia je „pevne stanovený a definitívny“.
Irak sa zaviazal k úplnému stiahnutiu koaličných síl vedených USA do konca septembra, informoval v sobotu britský saudskoarabský denník Asharq Al-Awsat s odvolaním sa na irackého predstaviteľa.
Americké sily sú v krajine už 23 rokov od invázie v roku 2003 a následných menších operácií proti Islamskému štátu (IS, predtým ISIS).
Správy o tom, že americké a ďalšie zahraničné jednotky by mohli zostať po septembri, „protirečia dohode medzi predchádzajúcou irackou vládou a americkou administratívou,“ citoval Asharq Al-Awsat úradníka.
Tieto komentáre nasledovali po správach v médiách, ktoré naznačovali, že Washington plánuje iba stiahnutie, a nie úplné stiahnutie do konca septembrového termínu.
„Toto je prechod vojenskej misie koalície na tradičnejšie bilaterálne bezpečnostné partnerstvo,“ informoval iracký spravodajský portál Shafaq News s odvolaním sa na anonymného amerického predstaviteľa.
Začiatkom tohto mesiaca kancelária irackého premiéra Alího al-Zaidiho uviedla, že termín 30. september bude „pevným a konečným dátumom“ pre stiahnutie medzinárodných koaličných síl.
Americký prezident Donald Trump už predtým podporil zníženie vojenskej prítomnosti USA v Iraku a potvrdil plán stiahnutia, ktorý bol pôvodne dohodnutý v roku 2024 za Bidenovej administratívy. Počas stretnutia s al-Zaidi toto leto Trump povedal, že obe krajiny si budujú vzťah, „v ktorom nepotrebujú armádu“ v Iraku.
Prítomnosť Washingtonu v regióne utrpela počas vojny v Iráne značnú stratu, keďže Teherán poškodil alebo úplne zničil kľúčové americké radary, komunikácie a ďalšiu vojenskú infraštruktúru na základniach v krajinách Perzského zálivu.
Počas konfliktu čelila americká vojenská infraštruktúra v regióne aj útokom proiránskych ozbrojených skupín v Iraku, ktoré pôsobia mimo priamej kontroly Bagdadu.
Pentagon teraz zvažuje, či po skončení vojny v Iráne zníži vojenskú prítomnosť USA v Perzskom zálive, informoval začiatkom augusta denník The Washington Post s odvolaním sa na anonymných úradníkov.
Americkí spojenci v Perzskom zálive údajne tiež vyjadrili frustráciu z toho, čo považujú za nedostatok riadnych konzultácií pred americko-izraelským útokom na Irán, čo viedlo k útokom na základne na ich územiach. Regionálne mocnosti odvtedy začali diverzifikovať svoje bezpečnostné partnerstvá, pričom Saudská Arábia, Turecko a Pakistan začiatkom tohto mesiaca podpísali Dohodu o spoločnej obrane z Mekky, ktorú komentátori už označili za „islamské NATO“.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
