Viac ako polovica populácie planéty žije v mestských oblastiach, zárove? však približne každý šiesty ?lovek trpí neplodnos?ou. Dánski vedci sa preto rozhodli preskúma? dlhodobý vplyv hluku a zne?isteného ovzdušia na mužov a ženy v reproduk?nom veku.
Predchádzajúci výskum preukázal nepriaznivý vplyv polutantov nielen na životné prostredie, ale aj na ?udské telo, kde môžu spôsobova? rôzne druhy rakoviny i kardiovaskulárnych ochorení. Po vdýchnutí môžu preniknú? do krvi a odtia? do celého tela vrátane rozmnožovacej sústavy, kde môžu poškodzova? vají?ka i spermie.
Pôsobenie hluku zatia? nie je preskúmané tak podrobne ako pôsobenie chemikálií. Pod?a niektorých štúdií môže hluk zvyšova? hladinu stresových hormónov (napríklad kortizolu) v krvi.
Dánski vedci skúmali osoby v reproduk?nom veku, pri ktorých je pravdepodobné, že sa budú pokúša? ma? deti, preto ich môže ohrozova? neplodnos?. Využili na to údaje z nieko?kých celoštátnych databáz Dánska, kam sa ukladajú po?as celého života ?loveka. Výsledky štúdie zverejnili v septembri vo vedeckom žurnále BMJ.
Pod?a databázy sú v reproduk?nom veku viac ako dva milióny Dánov a Dániek. Vedci preto výber zúžili na osoby vo veku 30 až 45 rokov, ktoré žijú v spolo?nej domácnosti alebo sú zosobášené, majú menej ako dve deti a žili v Dánsku od 1. januára 2000 do 31. decembra 2017.
Zo štúdie vylú?ili osoby s neplodnos?ou diagnostikovanou pred dov?šením 30. roku veku a tiež osoby žijúce osamote alebo v registrovanom homosexuálnom partnerstve. Zo štúdie boli vylú?ené aj osoby s neúplnými informáciami, napríklad s chýbajúcou adresou.
Výslednú kohortu tvorilo 377.850 žien a 526.056 mužov sp??ajúcich stanovené kritériá.
Autori štúdie osoby nekontaktovali priamo, ale po?as nasledujúcich piatich rokov sledovali miesto ich pobytu a ?i im bola diagnostikovaná neplodnos?. Zárove? na základe adresy pobytu odhadli vystavenie hluku a škodlivinám – pevným ?asticiam s priemerom do 2,5 mikrometra (PM2.5).
Pod?a výsledkov štúdie sa neplodnos? zistila u 16.172 mužov (z 526.056) a 22.672 žien (z 377.850).
Štúdia ?alej uvádza, že mužov vystavených 1,6-násobku úrovne PM2.5 ako odporú?a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ohrozuje až o 24 percent vyššie riziko vzniku neplodnosti.
Ženy staršie ako 35 rokov vystavené hluku premávky o 10,2 decibelu vyššieho ako je priemer (55 až 60 decibelov) ohrozuje o 14 percent vyššie riziko vzniku neplodnosti.
Riziká vzniku neplodnosti boli porovnate?né v mestských aj vidieckych oblastiach aj po zoh?adnení ?alších kritérií, ako je vzdelanie alebo príjem.
Štúdia pod?a jej autorov zdôraz?uje okamžité aj dlhodobé vplyvy prostredia na ?udí a rozdielne spôsoby, ktorými môže ovplyv?ova? ženy a mužov.
Výskum využívajúci databázy však má aj svoje úskalia – vedci museli ?asto vychádza? z predpokladov. Jedným je napríklad predpoklad, že sa skúmané osoby skuto?ne snažili splodi? die?a, hoci sa o to pokúša? nemuseli. ?alším je predpoklad, že sa zdržiavali na adrese trvalého pobytu, aj ke? v skuto?nosti mohli býva? inde.
Ide o dosia? najvä?šiu štúdiu a dôležitý krok pri odha?ovaní potenciálneho prepojenia zne?istenia vzduchu, hluku premávky a neplodnosti. Na lepšie pochopenie tejto problematiky sú však potrebné podrobnejšie štúdie založené na presných, nie odhadovaných hodnotách, ktoré zoh?adnia aj ?alšie faktory.
Zdroj feed teraz.sk
