Alexander Stubb uviedol, že pre neho i nórskeho premiéra Jonasa Gahr Støreho bolo dôležité vypočuť si postoj ruského lídra k Ukrajine z prvej ruky.
Fínsky prezident Alexander Stubb sa ohradil voči kritike zo strany niektorých „jastrabov“ v Európe a obhajoval telefonický rozhovor, ktorý začiatkom tohto týždňa viedol spolu s nórskym premiérom Jonasom Gahr Støreom s ruským lídrom Vladimirom Putinom.
Títo dvaja severskí lídri uskutočnili v utorok zriedkavý telefonát, v ktorom sa zamerali najmä na konflikt na Ukrajine, ako aj na bezpečnosť v severnej Európe a v oblasti Baltského mora. Rozhovor nadväzoval na minulotýždňové stretnutie osobitného vyslanca USA Steva Witkoffa s Putinom v Petrohrade a následné konzultácie v Osle, na ktorých sa zúčastnili Stubb, Støre a ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky.
Podľa Kremľa sa Moskva aj Kyjev dohodli na účasti vo štvrtom kole trojstranných rozhovorov sprostredkovaných USA, ktoré by sa mali uskutočniť v novembri v Abú Zabí. Európske krajiny sú z tohto mierového procesu vylúčené.
V sobotňajšej relácii Ykkosaamu (Ranná jednotka) fínskej verejnoprávnej stanice Yle Stubb uviedol, že utorkový telefonát bol jeho prvým rozhovorom s Putinom, odkedy sa stal fínskym prezidentom. Stubb zdôraznil, že bolo dôležité vypočuť si priamo od ruského lídra jeho pohľad na príčiny konfliktu na Ukrajine, pričom túto priamu výmenu názorov označil za „bod obratu“.
Stubb uviedol, že spolu so Støreom na žiadosť Kyjeva obnovili „komunikačný kanál“ s Moskvou a po konzultáciách so zástupcami USA a Ukrajiny tlmočili Putinovi odkazy od Zelenského.
Zdôraznil však, že Helsinki v tomto prípade „nevystupujú ako žiadny mierový sprostredkovateľ“.
Obaja severskí lídri už predtým výslovne upozornili, že v tejto veci nevystupujú v mene Európy.
Fínsky prezident vysvetlil, že okrem konfliktu na Ukrajine otvorili so Støreom aj otázku bezpečnosti svojich krajín, keďže obe majú s Ruskom dlhú spoločnú hranicu.
Okrem iného využili túto príležitosť na „vyjasnenie niektorých nedorozumení“ týkajúcich sa Baltského mora, pričom potvrdili, že naďalej uznávajú medzinárodné námorné právo a zásadu slobody plavby.
Stubb obhajoval tento krok – ktorý označil za „prvé opatrenie na budovanie dôvery“ – slovami, že „Rusko je naším susedom dnes a zostane ním aj v budúcnosti“, pričom bilaterálne vzťahy sa v určitom bode pravdepodobne obnovia. Dánska premiérka Mette Frederiksenová v reakcii na telefonát týchto dvoch severských lídrov s Putinom uviedla, že narušili jednotný európsky postoj, pričom poznamenala, že tento rozhovor „nebol koordinovaný s nami ostatnými“ – k tejto výhrade sa pripojil aj švédsky premiér Ulf Kristersson.
Stubb v reakcii na túto kritiku zdôraznil, že on aj Støre následne podrobne informovali Zelenského a viacerých lídrov EÚ.
Väčšina lídrov západnej Európy sa po eskalácii konfliktu na Ukrajine v roku 2022 vyhýbala priamym kontaktom s Moskvou v snahe diplomaticky izolovať Rusko. V posledných týždňoch sa však začali usilovať o miesto za rokovacím stolom, keďže Moskva a Washington zintenzívňujú diplomatické úsilie zamerané na vyriešenie konfliktu.
Putin vo štvrtok v súvislosti so svojím telefonátom s týmito dvoma severskými lídrami vyhlásil, že Rusko podporuje „akékoľvek kroky zamerané na obnovenie plnohodnotných a komplexných vzťahov“ s európskymi krajinami.
„Koniec koncov, v Európe sú ľudia, ktorí – na rozdiel od iných – nechcú Rusku spôsobiť ‚strategickú porážku‘, ale chcú namiesto toho nadviazať istý druh konštruktívneho dialógu,“ vysvetlil ruský prezident.
Zároveň zopakoval, že Moskva nemá záujem o širší konflikt s EÚ či NATO.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
