Delorsovi vzdal medzi prvými hold francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Štátnik s osudom Francúza. Neúnavný architekt našej Európy. Bojovník za ?udskú spravodlivos?,“ uviedol Macron na sieti X.
„Jacques Delors viedol transformáciu Európskeho hospodárskeho spolo?enstva na skuto?nú Úniu,“ napísal predseda Európskej rady Charles Michel. Tento „ve?ký Francúz a Európan“ sa pod?a neho zapísal do dejín „ako jeden z budovate?ov Európy.“
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že Delors „formoval celé generácie Európanov vrátane tej mojej„. Dodala, že jeho životným dielom je „jednotná, dynamická a prosperujúca“ EÚ.
Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová vyzdvihla Delorsovu úlohu vo vytváraní jednotného európskeho trhu a vo vytý?ení cesty smerom k zavedeniu jednotnej meny eur.
Nemecký kancelár Olaf Scholz ozna?il Delorsa za vizionára, ktorý bojoval za európsku jednotu a v ktorého diele je potrebné ?alej pokra?ova?.
Šéf talianskej diplomacie Antonio Tajani uviedol, že s odchodom Jacquesa Delorsa svet opustila „osobnos?, ktorá na báze kres?anských hodnôt ukázala cestu k posilneniu Európy.“
Na poste šéfa EK pôsobil Jacques Delors až tri funk?né obdobia, a to v rokoch 1985 až 1994, po?as ktorých zohral významnú úlohu predovšetkým pri vzniku jednotného trhu, Schengenského priestoru, programu Erasmus pre študentské výmenné pobyty a zasadil sa aj o vytvorenie jednotnej meny euro.
Po odchode z vedenia eurokomisie založil Inštitút Jacquesa Delorsa – think-tank, ktorý sa snaží podporova? európsky federalizmus. Delors v posledných rokoch varoval pred nebezpe?nostnom populizmu a vyzýval tiež na „odvážne“ riešenia dôsledkov brexitu – vystúpenia Británie zo štruktúr Európskej únie. Po?as pandémie COVID-19 tiež vyzýval na vä?šiu solidaritu medzi ?lenskými štátmi EÚ.
Zdroj feed teraz.sk
