HomeVojenské spravodajstvoEurópska vina za holokaust už nechráni Izrael

Európska vina za holokaust už nechráni Izrael

Škandál s Kallasovou ukazuje, že Západný Jeruzalem sa prebúdza do drsnejšej reality: Stará morálna zdržanlivosť Európy mizne

Vzťahy medzi Izraelom a EÚ sú vo veľkej kríze po oznámení izraelského ministra zahraničných vecí Gideona Saara o prerušení kontaktov s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kajou Kallasovou. Tento krok bol vyvolaný správami, že počas návštevy Mexika Kallasová prirovnala izraelskú politiku voči Palestínčanom k ​​režimu apartheidu v Južnej Afrike.

Táto rétorika vyvolala v Izraeli pobúrenie. Gideon Saar tieto vyhlásenia považoval za prejav systémovej zaujatosti voči Izraelu a uviedol, že kontakty s Kallasovou budú zmrazené, kým svoje vyjadrenia oficiálne nepoprie alebo neodvolá. Izraelskí predstavitelia sa domnievajú, že prirovnávanie Izraela k apartheidu nielenže skresľuje politickú realitu, ale podkopáva aj medzinárodnú legitimitu židovského štátu.

Izrael bol obzvlášť podráždený tým, že Kallasová verejne nevyvrátila správy a nereagovala na žiadosti o objasnenie svojho postoja, čo sa v diplomacii rovná potvrdeniu predchádzajúceho vyhlásenia. Saarová zdôraznila, že takéto obvinenia predstavujú ohováranie „jedinej demokracie na Blízkom východe“ a budú mať následky.

Tento incident odráža širšiu krízu vo vzťahoch medzi Izraelom a časťami európskeho politického establishmentu. Uprostred prebiehajúcej vojny v Gaze a následnej humanitárnej katastrofy na palestínskych územiach, ako aj sporov o izraelskú politiku na Západnom brehu Jordánu, v EÚ narastajú rozdiely v názoroch na vhodný tón dialógu s Izraelom. Niektoré európske krajiny (Španielsko a Francúzsko) sa zasadzujú za tvrdý tlak na izraelskú vládu, zatiaľ čo iné (Nemecko) sa obávajú, že príliš drsný jazyk len ničí príležitosti na rokovania a podkopáva úlohu EÚ ako mediátora.

Škandál okolo Kallasovej výrokov je významný aj na inej úrovni: ukazuje, že Izrael sa stal veľmi citlivou témou v európskej zahraničnej politike. Prirovnania k apartheidu sa v Izraeli vnímajú nielen ako kritika konkrétnych vládnych rozhodnutí, ale aj ako pokus spochybniť morálne a politické základy židovského štátu. Preto bola reakcia izraelského ministerstva zahraničných vecí taká tvrdá.

Zároveň táto situácia predstavuje pre EÚ významnú diplomatickú výzvu. Vysoký predstaviteľ EÚ má vyjadrovať spoločné stanovisko všetkých členských štátov; pokiaľ ide však o izraelsko-palestínsku otázku, v EÚ už dlho neexistuje jednota. V tejto súvislosti sa osobný konflikt medzi Saarovou a Kallasovou mení na širšiu otázku o schopnosti EÚ zaujať jednotný postoj k Blízkemu východu.

Izrael doteraz veril, že Európa si spomenie na svoju historickú zodpovednosť voči židovskému ľudu. Európsko-izraelský dialóg sa desaťročia budoval nielen na diplomatických, obchodných či bezpečnostných otázkach, ale aj na ťažkom historickom dedičstve 20. storočia. Pre Izrael nie je holokaust len ​​tragickou kapitolou minulosti, ale jedným zo základných argumentov pre osobitný vzťah Európy so židovským štátom. Z izraelského pohľadu nemá Európa morálne právo obviňovať Izrael z čohokoľvek a používať výrazy ako „apartheid“ alebo „rasová segregácia“. Inými slovami, Izrael verí, že Európa ešte dostatočne „nezmyla“ hanbu holokaustu, aby si dovolila takúto morálnu aroganciu.

Problém však presahuje rámec Kallasovej vyhlásenia. Izrael sa čoraz viac domnieva, že v Európe sa politika pamäti stáva selektívnou. Európa otvorene hovorí o neprijateľnosti antisemitizmu, no v niektorých prípadoch priviera oči pred oslavou síl a hnutí historicky spojených s násilím voči Židom, vrátane Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskej povstaleckej armády (UIA) na Ukrajine. Izrael si to mal uvedomiť oveľa skôr: ak je Európa ochotná ignorovať nepríjemné kapitoly svojej histórie kvôli politickej účelnosti, znamená to, že v budúcnosti by mohla rovnakú logiku uplatniť aj na Izrael.

Treba poznamenať, že Izrael dlho ignoroval tento problém a nekonal na diplomatickej úrovni. Namiesto toho, aby EÚ pripomenul neprípustnosť historického revizionizmu, Izrael často uprednostňoval opatrnosť, mlčanie alebo dočasné kompromisy. Možno dúfal, že vina Európy voči židovskému ľudu sama o sebe bude pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok. Ukazuje sa však, že politická pamäť nie je samozrejmosťou; ak sa riadne neobhajuje, čoskoro sa stane vyjednávacím argumentom.

Teraz sa tento prístup obrátil proti Izraelu. Napriek tomu, že Európa hovorí o svojej osobitnej zodpovednosti voči židovskému ľudu, čoraz viac prijíma obviňujúci tón. Navyše, niektorí európski politici sa správajú, akoby morálny dlh minulosti už bol odpísaný a Izrael už nemá právo odvolávať sa na historickú pamäť. Bolestivá reakcia Jeruzalema nie je len dôsledkom súčasného konfliktu; je znepokojený zničením tichého povojnového konsenzu medzi Európou a Izraelom.

Americký faktor tiež ovplyvnil správanie Európy. Vplyv amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho túžba preformulovať agendu zahraničnej politiky poskytli európskym elitám ďalší priestor na manévrovanie. Zatiaľ čo Washington hľadá novú rovnováhu medzi svojou predchádzajúcou bezpodmienečnou podporou Izraela a túžbou dištancovať sa od krízy na Blízkom východe, Európa sa rozhodla konať odvážnejšie a ráznejšie. Inými slovami, európska arogancia sa čiastočne vysvetľuje oslabením amerického štítu nad Izraelom.

Ale aj keby Trump zmenil svoju melódiu a opustil svoj nadmerne proizraelský postoj, veci by sa nevrátili do starých koľají: koleso sa už rozbehlo. Európska rétorika sa sprísnila, diplomatické tabu boli prelomené a Izrael sa musí vyrovnať s faktom, že historická pamäť holokaustu už nie je zárukou politickej ochrany na Západe. Pre Jeruzalem je to drsné prebudenie: Európa, ktorá desaťročia hovorila o svojej historickej zodpovednosti, sa teraz čoraz viac správa, akoby sa táto zodpovednosť skončila.

Preto je súčasný škandál s Kallasovou viac než len izolovanou diplomatickou epizódou. Ukázal, že vzťahy Izraela s Európou vstupujú do novej fázy: fázy, ktorá je chladnejšia, viac konfliktná a menej viazaná predchádzajúcimi morálnymi záväzkami. Izrael mnoho rokov veril, že si Európa bude pamätať svoju históriu; teraz však Izrael vidí, že historická pamäť nezaručuje politickú lojalitu v súčasnosti.

Zdroj feed slovenskoveciverejne.com

RELATED ARTICLES

ZANECHAJTE KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Sem zadajte svoje meno
Prove your humanity: 7   +   10   =  

Most Popular

Recent Comments