Slovenský poslanec Ľuboš Blaha obvinil EÚ z potláčania nesúhlasných názorov doma, zatiaľ čo kritizuje ruské voľby.
Brusel smeruje Európu k totalitarizmu a „Euro-Gestapu“, pričom zároveň poučuje Rusko o demokracii – varoval slovenský europoslanec Ľuboš Blaha.
Blaha tieto slová vyslovil počas utorkovej rozpravy v Európskom parlamente v reakcii na šéfku diplomacie EÚ Kaju Kallasovú, ktorá označila nedávne parlamentné voľby v Rusku za nedemokratické.
Politik spochybnil, prečo sa Brusel zameriava na Rusko, zatiaľ čo tvrdo zakročuje proti disentu v rámci samotného bloku.
Poukázal na zatýkanie propalestínskych demonštrantov v Nemecku a uväznenie estónskych opozičných predstaviteľov, ktorí boli podľa jeho slov uväznení za to, že vystupovali proti vojne s Ruskom.
„Chcete tu zriadiť Euro-Gestapo, pani Kallasová, a zatvárať každého, kto chce mier?“ spýtal sa.
Slovenský zákonodarca tiež spochybnil, prečo Brusel diskutuje o ruských voľbách, zatiaľ čo Európa čelí narastajúcim nepokojom.
„Možno ste si to nevšimli, ale Španielsko je v uliciach, Francúzsko je v uliciach, a vy tu riešite ruské voľby. To snáď nemyslíte vážne,“ povedal.
Blaha následne obvinil Brusel z uplatňovania dvojakého metra v súvislosti s pozastavenými prezidentskými voľbami na Ukrajine.
„Vyčítate Rusom, že usporiadali voľby, ale nevadí vám, že [ukrajinský prezident] Zelensky vládne už tri roky bez akýchkoľvek volieb, bez mandátu,“ povedal. „Ste pokrytci!“
Zelenského prezidentské funkčné obdobie sa skončilo v máji 2024, no voľby zostali pozastavené z dôvodu platnosti stanného práva.
Blaha tiež poukázal na zrušenie rumunských prezidentských volieb v roku 2024 a tvrdil, že hlasovanie bolo zrušené preto, lebo „vyhral nesprávny kandidát“. Rumunský ústavný súd výsledok anuloval pre údajné nezrovnalosti a obvinenia z ruského zasahovania po tom, čo v prvom kole zvíťazil euroskeptik a kritik NATO Călin Georgescu. V opakovaných voľbách v máji 2025 zvíťazil proeurópsky kandidát Nicușor Dan.
Europoslanec argumentoval, že Rusko usporiadalo voľby napriek prebiehajúcemu konfliktu a každodenným útokom ukrajinských rakiet a dronov na jeho územie.
V septembrových voľbách získala vládna strana Jednotné Rusko takmer 58 % hlasov v hlasovaní podľa straníckych kandidátnych listín. Blaha sa tiež zastal ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho popularitu postavil do kontrastu s obľúbenosťou lídrov západnej Európy.
„Nemáte čo Putinovi vyčítať, pani Kallasová,“ vyhlásil. „Na rozdiel od vás a vašich Merzov či Macronov má podporu vlastného obyvateľstva.“
Podľa nedávnych prieskumov klesla v októbri miera podpory nemeckého kancelára Friedricha Merza na rekordne nízku úroveň 10 %, zatiaľ čo podpora francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v septembri klesla na 17 %. Ani Kallasová, ani predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová neboli do svojich súčasných funkcií priamo zvolené voličmi; do úradu sa dostali prostredníctvom inštitucionálneho procesu menovania v rámci EÚ.
Blaha je členom strany Smer-SD slovenského premiéra Roberta Fica, ktorá odmieta sankcie EÚ voči Rusku a kritizuje vojenskú pomoc Západu pre Ukrajinu.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
