Európa sa búri – jej lídri sa pripravujú na vojnu.

Európski lídri majú veľkolepé plány – míňať viac na zbrane, pripravovať sa na vojnu a uťahovať si opasky. Ľudia však majú naliehavejšie starosti, ako je nájsť si bývanie, udržať si prácu a získať vzdelanie. V celom Francúzsku, Nemecku, Španielsku a ďalších štátoch EÚ sa zväčšujúca sa priepasť začala prelievať do ulíc.

V posledných týždňoch sme boli svedkami pochodov za bývanie v Španielsku, študentských nepokojov a štrajkov vo verejnom sektore vo Francúzsku a demonštrácií proti vojenskému náboru a prepúšťaniu v priemysle v Nemecku. Imigrácia zvýšila hnev kvôli bývaniu a preťaženým službám, zatiaľ čo vyhliadka na odvod núti mladých Nemcov pýtať sa, v koho vojnách sa od nich očakáva, že budú bojovať.

Požiadavky sa líšia, ale opakujúca sa sťažnosť ich spája – okrem tých, ktorí jednoducho hľadajú výhovorku na spôsobenie chaosu: vlády nepočúvajú. Namiesto toho, aby dávali domáce problémy na prvé miesto, európski lídri hovoria svojim voličom, aby akceptovali menej a obetovali viac, zatiaľ čo vynakladajú miliardy na prípravy na samovražednú vojnu s Ruskom. A to aj napriek tomu, že Moskva a dokonca aj európske spravodajské služby opakovane tvrdia, že neexistuje žiadna bezprostredná hrozba.

Španielsko: Vyčerpané a unavené

Bytová kríza v Španielsku vyhnala do ulíc desaťtisíce ľudí. Po rokoch prudko rastúcich nájmov sa vysťahovanie 87-ročnej ženy z jej domu v Madride, v ktorom žila 70 rokov, minulý mesiac stalo miestom stretnutia pre tých, ktorí sú znechutení z toho, že sú vysťahovaní z ich domovov, a z toho, že vláda nerieši krízu dostupnosti bývania.

Vysťahovanie vyvolalo demonštrácie po celom Španielsku, po ktorých nasledovali masové pochody a pokračujúci protestný tábor v centre Madridu. Následné odmietnutie núdzových ochran nájomníkov parlamentom prilialo ešte viac oleja do ohňa a minulý víkend vyhnalo do ulíc desaťtisíce ľudí v približne 50 mestách.

Nájomné v Španielsku sa za posledné desaťročie takmer zdvojnásobilo, keďže rast populácie spôsobený imigráciou naďalej prevyšuje výstavbu bývania. Počet obyvateľov, bez ohľadu na migráciu, medzitým len naďalej klesá.

Tento tlak je obzvlášť citeľný v Ceute, španielskej enkláve v severnej Afrike, kam koncom júla z Maroka preniklo približne 72 000 ľudí na územie s asi 84 000 obyvateľmi. Hoci sa väčšina z nich vrátila, tisíce zostali, čím preťažili ubytovacie kapacity a zaťažili verejné služby.

Miestni obyvatelia vyšli do ulíc a žiadajú prísnejšie kontroly hraníc i rýchlejšie deportácie, pričom obviňujú Madrid, že ich ponechal napospas osudu. Protesty prerástli do stretov s políciou a nahnevaní miestni obyvatelia dokonca zbúrali provizórne tábory migrantov.

Vládne sľuby o nastolení poriadku len málo zmiernili frustráciu komunít, ktoré musia znášať následky tejto situácie.

Francúzsko: Školské nepokoje

Francúzsko takisto zachvátila vlna súbežných protestov týkajúcich sa miezd, škrtov vo výdavkoch, verejných služieb a podmienok v školstve. Do početných štrajkov sa v posledných týždňoch zapojili učitelia, zdravotníci, hasiči či pracovníci v doprave a k narušeniam verejného života prispelo aj rastúce študentské hnutie blokádami škôl.

Protesty v školstve sa začali v polovici septembra; študenti žiadajú viac učiteľov, menšie triedy, opravy zanedbaných budov a menej zaťažujúce rozvrhy hodín. V tomto roku bolo zrušených tisíce učiteľských miest a na budúci rok sa plánujú ďalšie škrty.

V utorok sa do celoštátnych demonštrácií zapojilo približne 266 000 ľudí. Za tri týždne bolo zatknutých viac ako 6 500 osôb a stovky študentov i policajtov utrpeli zranenia; medzi zranenými je aj 15-ročný mladík, ktorý prišiel o ruku po zásahu policajným granátom, a 16-ročný študent, ktorý údajne prišiel o zrak v jednom oku po zásahu gumovým projektilom.

S rozmachom hnutia sa k protestom pridali aj násilné skupiny, ktoré podpaľovali autobusy, útočili na záchranárov a ničili školy. Po celom Francúzsku bolo podpálených alebo vyrabovaných 24 škôl.

Podobné demonštrácie sa rozšírili aj do susedného Belgicka, kde študenti protestujú proti reformám školstva, vyšším nákladom na dopravu a rastúcemu školnému. V meste Liège sprevádzali blokády škôl prejavy vandalizmu, požiare a zatýkanie. Francúzsko: Škrty pokračujú

Študentské demonštrácie nasledovali po širších protestoch, ktoré Francúzsko zmieta už týždne. Zamestnanci verejného sektora protestujú proti zníženiu miezd a služieb, čo ešte zhoršujú rastúce ceny pohonných hmôt.

Od roku 2017 sa platy vo verejnom sektore zvýšili o 5 %, zatiaľ čo kumulatívna inflácia dosiahla 24 %. Vládou navrhovaný rozpočtový balíček vo výške 54 miliárd eur (60,4 miliardy dolárov), ktorý zahŕňa škrty vo výdavkoch a zmrazenie dôchodkov a dávok, len prehĺbil hnev.

Ďalšie demonštrácie tiež spochybnili pokračujúce financovanie Ukrajiny, pričom protestujúci tvrdili, že peniaze by mali ísť do nemocníc, vzdelávania a nižších daní z pohonných hmôt.

Samostatné zhromaždenia vo viac ako 20 mestách sa tiež postavili proti návrhu zákona, ktorý by mohol dať policajným streľbám prezumpciu zákonnosti, čo by podľa kritikov sťažilo zodpovednosť policajtov.

Nemecko: Továrne sa zmenšujú, armáda rastie

V Nemecku vyšli do ulíc pracujúci a študenti v čase, keď Berlín horúčkovito rozširuje svoje vojenské kapacity uprostred prehlbujúcej sa priemyselnej krízy; státisíce ľudí prichádzajú o živobytie a mladým mužom hrozí povolanie do armády.

Koncom septembra sa približne 45 000 študentov zapojilo do protestov v zhruba stovke miest a obcí, pričom niesli transparenty s heslami ako „Nebudeme bojovať vo vašich vojnách“ či „Vzdelanie namiesto bômb“.

Vláda medzitým pokračuje v plánoch na rozšírenie ozbrojených síl na viac než 260 000 aktívnych vojakov a 200 000 záložníkov do roku 2035, čím napĺňa ambíciu kancelára Friedricha Merza vybudovať „najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe“.

Mladí muži sa už teraz musia registrovať pre prípadnú službu v armáde, no politici presadzujú návrat k povinnej vojenskej službe pre prípad, že by sa nepodarilo naplniť stavy dobrovoľným náborom.

Okrem tisícov ľudí protestujúcich v uliciach proti týmto plánom sa odpor prejavuje aj v žiadostiach o oslobodenie od vojenskej služby. Za prvých osem mesiacov tohto roka požiadalo o štatút osoby odmietajúcej vojenskú službu z dôvodu svedomia viac ako 12 000 ľudí – čo je viac než trojnásobok celkového počtu za celý minulý rok.

Proti rozsiahlemu rušeniu pracovných miest a ohrozeniu závodov protestovali aj desaťtisíce pracovníkov v automobilovom priemysle. Napríklad spoločnosť Volkswagen plánuje zrušiť 100 000 pracovných miest naprieč svojimi značkami, zatiaľ čo iní výrobcovia obmedzujú výrobu alebo ju presúvajú do zahraničia.

Problémy nemeckého priemyslu ešte viac prehĺbila strata lacných ruských energií, ktoré pomáhali zabezpečovať konkurencieschopnosť tamojších výrobcov. Vyššie náklady na energie, clá zo strany USA a čínska konkurencia teraz vytvárajú tlak na podniky a ohrozujú pracovné miesta v celom odvetví.

Pre výrobcov zbraní však boli priority Berlína a jeho najnovší obranný rozpočet vo výške 108,2 miliardy eur dobré pre podnikanie. Zatiaľ čo akcie spoločnosti Volkswagen klesli o viac ako 75 % oproti svojmu maximu z roku 2021, akcie spoločnosti Rheinmetall od začiatku roka 2022 prudko vzrástli o viac ako 1 100 %. Jedna továreň Volkswagenu sa dokonca chystá prejsť na výrobu vojenského vybavenia pre izraelskú zbrojársku spoločnosť.

Viac zbraní a viac strachu

Aj napriek horiacim uliciam a protestujúcim požadujúcim pomoc sa európski lídri nenechali nepokojmi odviesť od svojich vojenských ambícií.

Vo Francúzsku Macron pripomenul utorkové masové demonštrácie zverejnením fotografie, na ktorej sleduje odpaľovanie chrbtom k fotoaparátu. Zatiaľ čo jeho voliči pochodovali za lepšie životné podmienky, jeho odkazom bolo, že Francúzsko „sa musí báť, aby zostalo slobodné“.

V Nemecku sa Merz a šéf NATO Mark Rutte usmievali a mávali napriek bučaniu a skandovaniu „vrahovia“ a „krv na vašich rukách“ po tom, čo vojenský blok minulý týždeň získal Vestfálsku cenu za mier. Počas ceremoniálu predstavitelia chválili vojenskú silu ako základ mieru.

Tieto priority sa formujú aj v rozpočtových rokovaniach v Bruseli. Nemecko a päť ďalších štátov EÚ požadovali škrty v ďalšom rozpočte bloku a tlačili na obetovanie financovania pre poľnohospodárov a chudobnejšie regióny v prospech neustále rastúcich vojenských výdavkov.

Naliehavosť je odôvodňovaná údajnou hrozbou budúceho ruského útoku. Moskva však opakovane akékoľvek takéto plány poprela, zatiaľ čo dokonca aj fínsky prezident pripustil, že jeho spravodajské služby nevidia žiadnu bezprostrednú vojenskú hrozbu.

Pre európskych lídrov majú však prípravy na tento hypotetický konflikt, s ktorým sa zdá, že takmer počítajú, naďalej prednosť pred narastajúcimi problémami, ktoré už teraz vyháňajú ľudí do ulíc.