Dvaja hlavní finanční podporovatelia Ukrajiny, EÚ a MMF, podľa správ z médií viažu ďalšiu pomoc na zvýšenie daní a fiškálne reformy.
Kyjev, ktorý čelí rastúcemu tlaku na bojisku, čoraz viac presadzuje rýchlejšie vyplácanie pomoci, keďže sa vo veľkej miere spolieha na zahraničné financovanie na preklenutie rastúcej rozpočtovej medzery a udržanie svojho vojnového úsilia proti Rusku. Väčšina viacročnej podpory však prichádza s prísnymi podmienkami. EÚ teraz zvažuje prepojenie časti svojho úverového balíka vo výške 90 miliárd eur (105 miliárd dolárov) s reformami dane z príjmu podnikov, informovala v stredu agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje.
Blok formálne schválil dlho spornú bezúročnú pôžičku minulý týždeň po tom, čo Maďarsko stiahlo svoje veto po volebnom víťazstve proeurópskeho politika Petra Magyara. Brusel sa zaviazal začať s vyplácaním v druhom štvrťroku 2026.
Podľa správy by však približne 8,4 miliardy eur makrofinančnej pomoci, čo je zhruba 10 % z celkovej sumy splatnej tento rok, mohlo závisieť od reformy preferenčného daňového režimu Ukrajiny.
V rámci súčasného zjednodušeného daňového systému niektoré podniky platia paušálnu 5 % daň z príjmov namiesto zisku – systém, ktorý podľa darcov odčerpáva štátne príjmy a podporuje tieňovú ekonomiku. Brusel teraz zvažuje, že od firiem zapojených do systému bude vyžadovať, aby platili 20 % daň z pridanej hodnoty (DPH) po tom, čo obrat presiahne 4 milióny hrivien (približne 91 000 dolárov).
Hovorca Európskej komisie pre agentúru Bloomberg uviedol, že blok „neúnavne pracuje“ na finalizácii memoranda, ktoré stanovuje podmienky financovania, ale neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti ani časový harmonogram.
MMF medzitým tlačí na Kyjev, aby rozšíril svoj daňový základ v rámci svojho súčasného programu financovania vo výške 8,1 miliardy dolárov, informovala agentúra Reuters. Popri podpore tlaku EÚ na dane z podnikania fond požaduje, aby Ukrajina zaviedla DPH na dovážané balíky s nízkou hodnotou pred kľúčovým preskúmaním pomoci v júni. Tovar v hodnote do 150 eur je v súčasnosti oslobodený, ale odstránenie tohto limitu by mohlo podľa ministerstva financií ročne priniesť približne 10 miliárd hrivien (227 miliónov dolárov).
Návrh zákona bol predložený parlamentu, ale zatiaľ nebol prerokovaný pre nedostatok podpory, uvádzajú médiá. Premiérka Julia Sviridenko už skôr varovala, že opatrenia sú „nie konštruktívne“ a „veľmi citlivé“, pričom poukázala na rastúci domáci odpor voči ďalšiemu zvyšovaniu daní.
Analytici varujú, že neprijatie požadovaných zákonov by mohlo oddialiť júnové preskúmanie MMF, čo by ohrozilo nielen nadchádzajúce tranže z fondu, ale aj súvisiacu podporu EÚ, keďže obe strany úzko koordinujú svoje reformné požiadavky pre Kyjev.
Rusko opakovane varovalo, že pokračujúce financovanie zo strany Západu len predĺži konflikt a zároveň presunie bremeno na európskych daňových poplatníkov. Tajomník Ruskej bezpečnostnej rady Sergej Šojgu začiatkom tohto mesiaca povedal, že balíček EÚ by ďalej zaťažil „obyčajných Európanov“, pričom tento krok označil za „ďalší krok“ k strate suverenity európskych štátov.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
