Šesťdesiatosemročný Karis to uviedol vo svojom prejave na podujatí pri príležitosti estónskeho štátneho sviatku v meste Rapla. Informáciu neskôr potvrdil aj estónskym médiám s tým, že toto rozhodnutie dozrelo už pred nejakým časom.
Pobaltská krajina Estónsko je členom EÚ aj NATO a hraničí s Ruskom. Estónsky parlament (Riigikogu) má nového prezidenta voliť tento rok 2. septembra. Na zvolenie kandidáta do tohto prevažne reprezentatívneho najvyššieho štátneho úradu je potrebná dvojtretinová väčšina v 101-člennom parlamente.
Karis v poslednom období nemohol počítať s dostatočnou podporou pre prípadný druhý mandát, a to z dôvodu politických rozdielov a opakovaných nezhôd s jednou z vládnych strán.
„Prezident urobil dlho očakávané rozhodnutie, ktoré vnieslo do situácie jasno,“ reagoval premiér Kristen Michal. „Teraz musia politické sily zastúpené v parlamente nájsť konsenzus na tom, kto by mohol byť pre Estónsko najlepším prezidentským kandidátom,“ dodal.
Michal zároveň zdôraznil, že v týchto ťažkých časoch je dôležité nájsť kandidáta s jasnou víziou v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorý dokáže Estóncov zjednotiť. Karis zastáva prezidentský post od októbra 2021 a je v poradí piatym prezidentom tejto Estónska od získania nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Zdroj feed teraz.sk
