„Toto oživenie však stojí na krehkých základoch, keďže ekonomiku zaťažujú vysoké ceny energií a štrukturálne problémy,“ upozornil Oliver Holtemöller z inštitútu pre hospodársky výskum v Halle (IWH). Vo svojej jarnej prognóze inštitúty poukázali na utlmenie hospodárskej aktivity v dôsledku vojny s Iránom, ktorá spôsobila prudký nárast cien energií.
Vplyv „energetického šoku“ bol však menej výrazný, než sa pôvodne očakávalo. K oživeniu prispieva aj nárast exportu a expanzívna výdavková politika vlády v Berlíne, ktorá zahŕňa financovanie infraštruktúrnych projektov a obrany prostredníctvom nového dlhu. Ďalší impulz by mohol priniesť pretrvávajúci rozmach umelej inteligencie.
Inštitúty očakávajú, že najväčšia európska ekonomika získa v nasledujúcom roku ešte väčšiu dynamiku aj vďaka predpokladanému nárastu súkromnej spotreby a oživeniu bytovej výstavby. V dôsledku toho predpovedajú na rok 2027 rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 1,1 %. V jarnom odhade počítali s rastom na úrovni 0,9 %.
Jesenná prognóza je výsledkom spoločného úsilia piatich popredných ekonomických inštitútov: Inštitútu pre hospodársky výskum v Essene (RWI), inštitútu Ifo v Mníchove, Inštitútu pre svetové hospodárstvo v Kieli (IFW), Inštitútu pre hospodársky výskum v Halle (IWH) a Nemeckého inštitútu pre výskum hospodárstva so sídlom v Berlíne (DIW).
Nálada v nemeckej ekonomike sa v septembri zlepšila
Nálada v nemeckej ekonomike sa v septembri zlepšila, a to aj napriek vysokým cenám energií. Index podnikateľskej klímy, ktorý zostavuje inštitút Ifo, vzrástol o 1,1 bodu na 89,9 bodu. Pozorne sledovaný ukazovateľ tak zaznamenal rast už piaty mesiac po sebe a dosiahol najvyššiu úroveň za viac ako tri roky. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Výsledok prekonal odhady analytikov, ktorí v priemere predpokladali nárast na 89 bodov. „Nemecká ekonomika pokračuje v oživovaní,“ uviedol vo štvrtok prezident inštitútu Ifo Clemens Fuest v komentári k výsledkom mesačného prieskumu medzi 9000 podnikmi. K rastu prispeli tak zlepšené očakávania týkajúce sa budúcich podmienok na podnikanie, ako aj pozitívnejšie hodnotenie súčasnej situácie. Automobilové odvetvie sa však naďalej nachádza v „náročnej situácii“, upozornil mníchovský inštitút.
Bafin: Väčšina nemeckých bánk by zvládla prudký pokles globálnej ekonomiky
Väčšina bánk a sporiteľní v Nemecku by dokázala zvládnuť aj prudký pokles globálnej ekonomiky. Oznámil to vo štvrtok Spolkový úrad pre finančný dohľad (Bafin) na základe výsledkov záťažového testu, ktorý uskutočnil v spolupráci s nemeckou centrálnou bankou (Bundesbank). TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„Tieto inštitúcie majú celkovo pevné základy,“ uviedol Nikolas Speer, vedúci bankového dohľadu v Bafin. V simulovanom scenári však niekoľko desiatok inštitúcií nesplnilo kapitálové požiadavky stanovené regulátorom. „Pozorne sledujeme inštitúcie, u ktorých sa v rámci záťažového testu prejavili problematické oblasti. V prípade potreby prijmeme včasné opatrenia,“ zdôraznil Speer.
Bafin a centrálna banka od apríla preverovali celkovo 1113 malých a stredných finančných inštitúcií, čo predstavuje takmer 90 % úverových ústavov v Nemecku. Záťažový test simuloval krízový scenár v časovom horizonte troch rokov. Eskalácia geopolitického napätia by mohla viesť k ďalším obchodným bariéram, narušeniam dodávateľských reťazcov a rastu cien komodít.
Scenár predpokladal pokles globálneho obchodu, čo by malo negatívy vplyv na zamestnanosť a hospodársky výkon. Okrem toho sa počítalo s rastom úrokových sadzieb a prudkými korekciami na akciových a dlhopisových trhoch.
V takomto záťažovom scenári by koeficient vlastného kapitálu bánk a sporiteľní klesol približne o 3,8 percentuálneho bodu na 14,6 %. To znamená, že inštitúcie by mali menšiu rezervu na zvládnutie prípadných ďalších nepriaznivých vplyvov.
„Pretrvávajúca vysoká neistota, týkajúca sa budúceho geopolitického vývoja, zhoršuje hospodársky výhľad,“ uviedol člen výkonnej rady Bundesbanky Michael Theurer. Úverové inštitúcie preto musia pri plánovaní obchodných aktivít a kapitálu postupovať mimoriadne obozretne, aby si zabezpečili pevný kapitálový základ a dokázali naďalej financovať reálnu ekonomiku aj v prípade nepredvídaných šokov, zdôraznil Theurer.
Od globálnej finančnej a hospodárskej krízy v rokoch 2008 a 2009 využívajú regulačné orgány záťažové testy na pravidelné posudzovanie odolnosti bánk v krízových situáciách. Cieľom je čo najskôr identifikovať riziká v súvahách a slabé miesta v obchodných modeloch. V dôsledku takýchto testov môžu regulačné úrady napríklad vyžadovať od jednotlivých finančných inštitúcií, aby držali viac kapitálu, a tým sa lepšie chránili pred prípadnými budúcimi krízami.
Zdroj feed teraz.sk
