Diskusia o vzájomnej obrane v rámci EÚ sa v uplynulom čase rozprúdila, keďže americký prezident Donald Trump od začiatku vojny proti Iránu kritizuje ostatné štáty Severoatlantickej aliancie (NATO) za to, že nepodporili USA pri bojových operáciách. Viaceré členské krajiny sa preto obávajú, či im Washington príde na pomoc v prípade útoku.
Predsednícka krajina Rady EÚ Cyprus, ktorý nie je členom NATO, taktiež požadoval otvoriť túto otázku, keďže v marci britskú základňu na ostrove zasiahli drony letiace z Libanonu. Lídri sa podľa cyperského prezidenta Nikosa Christodoulidesa na zasadnutí dohodli, že Európska komisia „pripraví návrh“ toho, ako bude Únia reagovať v prípade aktivácie doložky o vzájomnej obrane.
„Pokiaľ ide o článok 42 ods. 7, pre nás je to jednoznačné a v tejto doložke nie je, ak to tak môžem povedať, žiadny priestor na odlišnú interpretáciu či nejednoznačnosť,“ povedal Macron na tlačovej konferencii v Grécku spolu s premiérom Kyriakosom Mitsotakisom.
Článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ uvádza, že „v prípade, že sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské štáty sú povinné mu poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami, v súlade s článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov“. K jeho aktivácii došlo iba raz. Francúzsko tak urobilo v roku 2015 po útokoch teroristov z Islamského štátu v Paríži, pri ktorých zahynulo 130 ľudí.
Macron aj šéf gréckej vlády však zdôraznili, že snahy o posilnenie obrany na úrovni EÚ by mali byť vnímané skôr ako doplnok k NATO. „Povedal by som, že NATO a Spojené štáty by mali byť spokojné s tým, že Európa berie strategickú autonómiu vážne a viac investuje do obrany. Týmto spôsobom posilňujeme európsky pilier NATO,“ povedal Mitsotakis.
Macron a Mitsotakis sa tiež počas návštevy dohodli na predĺžení vzájomnej zmluvy o strategickej spolupráci o ďalších päť rokov, pričom spoluprácu chcú prehĺbiť najmä v obrane.
Zdroj feed teraz.sk
