Dag Daniš: Hodina pravdy Telefonát Trumpa s Putinom sa skončil presne tak, ako sa dalo čakať –
krutými odkazmi pre Ukrajinu
Tá má v záujme mieru zabudnúť
na budúcnosť v NATO.
Má sa vzdať veľkej časti územia, ktoré anektovalo Rusko.
A Spojeným štátom má za doterajšiu pomoc zaplatiť 500 miliárd z ukrajinského národného majetku – nerastnými surovinami.
Východiská mierových rokovaní sú pre Ukrajinu mimoriadne bolestivé
Zrútili sa oba piliere, na ktorých bol postavený ukrajinský odpor.
Prvým pilierom boli heslá o udržaní území (čo by znamenalo porážku Ruska na Donbase a Kryme).
Druhým pilierom boli západné bezpečnostné garancie v podobe
členstva Ukrajiny
v NATO
Niekto by mohol namietať, že prístup Trumpa k Ukrajine je – na rozdiel od Bidenovej vlády – mimoriadne surový. Možno to tak vyzerá. No zdanie klame.
Podobne surový prístup k Ukrajine mala aj Bidenova vláda.
Rozdiel je len v tom, že Trump už odmieta vodiť Ukrajinu za nos.
A sľubovať jej nereálne ciele.
Bola to predsa Bidenova vláda, ktorá tvrdo blokovala rozbeh Ukrajiny do NATO. Američania na samite vo Vilniuse (2023) odmietli garantovať Ukrajine členstvo v Aliancii.
Tlak Poľska, Česka a ďalších členov NATO bol márny. Američania tému odsunuli zo stola ako neaktuálnu a do komuniké zaradili len frázy.
Ďalej: bola to Bidenova vláda, ktorá priznala, že reči o vojenskej porážke Ruska boli celý čas iba bojové heslá pre menej chápavých. Zámerom americkej vlády bolo oslabovať Rusko.
Zaklínadlá o porážke Rusov na Donbase a Kryme boli celý čas nereálne (priznal to bývalý poradca prezidenta Eric Green).
A nakoniec:
bola to Bidenova vláda, ktorá miliardové úvery Ukrajine tvrdo „kapitalizovala“. Dialo sa to už v čase, keď bol Biden viceprezident (od roku 2014). Americké korporácie už pred desiatimi rokmi ovládli časť ukrajinských ťažobných kapacít a energetického sektora.
Po roku 2022 woke investori ako Blackrock získali kontrolu nad časťou ukrajinskej plynovej infraštruktúry.
V rámci splácania mamutích ukrajinských dlhov…
K bontónu Bidenových progresívcov však patrilo, že o tomto sa nehovorí. Namiesto toho sa hovorilo, že rokovania sú neprijateľné, iné ako vojenské riešenie vraj neexistuje a Ukrajina zvíťazí…
Slovom, bláboly.
Nástupom Trumpa sa zmenilo hlavne to, že sa prestala zatĺkať pravda
A začali sa hľadať východiská.
Pozícia Spojených štátov je tvrdá.
Chcú späť svoje peniaze (formou vzácnych kovov).
A odmietajú vyslať na Ukrajinu amerických vojakov, ktorí by dozerali na prímerie.
O to sa má postarať podľa Trumpovej vlády Európa.
V tejto fáze však treba Američanom pripomenúť, že ich „priznanie pravdy“ kríva.
A na obe nohy.
Rokovania o neutralite Ukrajiny a zastavení vojenských útokov ukrajinskej armády na Donbas boli na stole už pred desiatimi rokmi (minské dohody). Američania ich odmietali a žiadali, aby sa kríza s „proruským Donbasom“ vyriešila silou.
V decembri 2021 Rusko opäť dôrazne žiadalo
dohody o zastavení vojny na Donbase a o neutralite Ukrajiny.
Odpoveď bola opäť tá istá: Američania rokovania odmietli a dodali Ukrajine zbrane
„Riešenie“ malo byť vojenské.
Trump tvrdí, že ak by bol v tom čase prezidentom, rokoval by s Putinom a pokúsil by sa predísť „zbytočnej vojne“.
Môžeme mu veriť. Trump nepatrí k lídrom, ktorí sa riadia tupými aktivistickými heslami alebo propagandou, ktorá démonizuje každého súpera globalistov (tí napokon démonizovali aj Trumpa). Vo výsledku to však veľa nemení. Trump prezidentom v tom čase nebol.
Spojené štáty nesú svoj diel zodpovednosti za vojnu,
ktorá sa po desiatich rokoch javí ako omyl. Lebo po desiatich rokoch sa vraciame na začiatok:
k rokovaniam o ukončení vojny na Donbase a o neutralite Ukrajiny.
Ak Trump žiada, aby sa náklady za „zbytočný konflikt“ hodili na Ukrajincov (nerastné bohatstvo) a Európanov, tak to nie je poctivé ani spravodlivé.
Americké vojnové reparácie
v objeme 500 miliárd dolárov
by Ukrajinu dorazili
Nakoniec by ju musela finančne zachraňovať EÚ.
Na úkor ďalších dlhov eurozóny.