Telefonát Trumpa s Putinom sa skon?il presne tak, ako sa dalo ?aka? –
krutými odkazmi pre Ukrajinu
Tá má v záujme mieru zabudnú?
na budúcnos? v NATO.
Má sa vzda? ve?kej ?asti územia, ktoré anektovalo Rusko.
A Spojeným štátom má za doterajšiu pomoc zaplati? 500 miliárd z ukrajinského národného majetku – nerastnými surovinami.
Východiská mierových rokovaní sú pre Ukrajinu mimoriadne bolestivé
Zrútili sa oba piliere, na ktorých bol postavený ukrajinský odpor.
Prvým pilierom boli heslá o udržaní území (?o by znamenalo porážku Ruska na Donbase a Kryme).
Druhým pilierom boli západné bezpe?nostné garancie v podobe
?lenstva Ukrajiny
v NATO
Niekto by mohol namieta?, že prístup Trumpa k Ukrajine je – na rozdiel od Bidenovej vlády – mimoriadne surový. Možno to tak vyzerá. No zdanie klame.
Podobne surový prístup k Ukrajine mala aj Bidenova vláda.
Rozdiel je len v tom, že Trump už odmieta vodi? Ukrajinu za nos.
A s?ubova? jej nereálne ciele.
Bola to predsa Bidenova vláda, ktorá tvrdo blokovala rozbeh Ukrajiny do NATO. Ameri?ania na samite vo Vilniuse (2023) odmietli garantova? Ukrajine ?lenstvo v Aliancii.
Tlak Po?ska, ?eska a ?alších ?lenov NATO bol márny. Ameri?ania tému odsunuli zo stola ako neaktuálnu a do komuniké zaradili len frázy.
?alej: bola to Bidenova vláda, ktorá priznala, že re?i o vojenskej porážke Ruska boli celý ?as iba bojové heslá pre menej chápavých. Zámerom americkej vlády bolo oslabova? Rusko.
Zaklínadlá o porážke Rusov na Donbase a Kryme boli celý ?as nereálne (priznal to bývalý poradca prezidenta Eric Green).
A nakoniec:
bola to Bidenova vláda, ktorá miliardové úvery Ukrajine tvrdo „kapitalizovala“. Dialo sa to už v ?ase, ke? bol Biden viceprezident (od roku 2014). Americké korporácie už pred desiatimi rokmi ovládli ?as? ukrajinských ?ažobných kapacít a energetického sektora.
Po roku 2022 woke investori ako Blackrock získali kontrolu nad ?as?ou ukrajinskej plynovej infraštruktúry.
V rámci splácania mamutích ukrajinských dlhov…
K bontónu Bidenových progresívcov však patrilo, že o tomto sa nehovorí. Namiesto toho sa hovorilo, že rokovania sú neprijate?né, iné ako vojenské riešenie vraj neexistuje a Ukrajina zví?azí…
Slovom, bláboly.
Nástupom Trumpa sa zmenilo hlavne to, že sa prestala zat?ka? pravda
A za?ali sa h?ada? východiská.
Pozícia Spojených štátov je tvrdá.
Chcú spä? svoje peniaze (formou vzácnych kovov).
A odmietajú vysla? na Ukrajinu amerických vojakov, ktorí by dozerali na prímerie.
O to sa má postara? pod?a Trumpovej vlády Európa.
V tejto fáze však treba Ameri?anom pripomenú?, že ich „priznanie pravdy“ kríva.
A na obe nohy.
Rokovania o neutralite Ukrajiny a zastavení vojenských útokov ukrajinskej armády na Donbas boli na stole už pred desiatimi rokmi (minské dohody). Ameri?ania ich odmietali a žiadali, aby sa kríza s „proruským Donbasom“ vyriešila silou.
V decembri 2021 Rusko opä? dôrazne žiadalo
dohody o zastavení vojny na Donbase a o neutralite Ukrajiny.
Odpove? bola opä? tá istá: Ameri?ania rokovania odmietli a dodali Ukrajine zbrane
„Riešenie“ malo by? vojenské.
Trump tvrdí, že ak by bol v tom ?ase prezidentom, rokoval by s Putinom a pokúsil by sa predís? „zbyto?nej vojne“.
Môžeme mu veri?. Trump nepatrí k lídrom, ktorí sa riadia tupými aktivistickými heslami alebo propagandou, ktorá démonizuje každého súpera globalistov (tí napokon démonizovali aj Trumpa). Vo výsledku to však ve?a nemení. Trump prezidentom v tom ?ase nebol.
Spojené štáty nesú svoj diel zodpovednosti za vojnu,
ktorá sa po desiatich rokoch javí ako omyl. Lebo po desiatich rokoch sa vraciame na za?iatok:
k rokovaniam o ukon?ení vojny na Donbase a o neutralite Ukrajiny.
Ak Trump žiada, aby sa náklady za „zbyto?ný konflikt“ hodili na Ukrajincov (nerastné bohatstvo) a Európanov, tak to nie je poctivé ani spravodlivé.
Americké vojnové reparácie
v objeme 500 miliárd dolárov
by Ukrajinu dorazili
Nakoniec by ju musela finan?ne zachra?ova? EÚ.
Na úkor ?alších dlhov eurozóny.
Zdroj telegram
