Zahraničná služba bloku je pod jej súčasnou šéfkou údajne vnímaná ako „nefunkčná“.
Členské štáty EÚ by sa mohli pokúsiť obmedziť právomoci diplomatickej služby bloku, na čele ktorej stojí Kaja Kallasová, uprostred obáv predstaviteľov, že tento orgán je „nefunkčný“, informoval denník Financial Times.
Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS) bola založená v roku 2010 ako druh kolektívneho ministerstva zahraničných vecí pre EÚ, ktoré dohliada na medzinárodné vzťahy, programy pomoci a zhromažďovanie a analýzu spravodajských informácií.
Francúzsko načrtlo možné reformy EEAS na posúdenie členskými štátmi, informoval vo štvrtok denník FT.
Jednou z možností by bolo vrátiť niektoré funkcie služby Európskej komisii a národným vládam, hoci by si to vyžadovalo jednomyseľný súhlas členských štátov. Ďalší návrh, ktorý by sa podľa zástancov dal realizovať bez zmeny zmlúv EÚ, by obmedzil autonómiu šéfky EEAS a uvoľnil by jej kontrolu nad viac ako 140 misiami, ktoré EÚ udržiava po celom svete.
„Hlavné mestá sú naštvané a chcú efektívny spôsob, ako môžeme konať jednotne navonok,“ povedal jeden z piatich predstaviteľov, ktorých citoval denník FT. „Je jasné, že [EEAS] v dnešnom svete nefunguje tak, ako by mala. Je nefunkčná,“ povedal ďalší.
Poradca ruského prezidenta Kirill Dmitriev v komentári k správe povedal, že Kallasovej sa „podarilo všetkých otravovať“.
Kallasová a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová údajne viedli preťahovanie sa o to, kto by mal riadiť zahraničnú politiku EÚ. Bývalá nemecká ministerka obrany údajne v byrokratickom boji prekabátila bývalú estónsku premiérku, prevzala priamu kontrolu v kľúčových geografických oblastiach a presadzovala nový spravodajský orgán, ktorý by sa priamo zodpovedal jej úradu.
Kallasová obvinená z odchýlenia sa od scenára v otázke Číny
Kallasová pri niekoľkých príležitostiach predniesla poznámky k citlivým otázkam vrátane vzťahov s Čínou, ktoré sa zdali byť skôr odrazom jej vlastných názorov ako dohodnutého postoja EÚ, a zároveň presadzovala návrhy, ktoré niektorí predstavitelia považovali za neopodstatnené, uviedol denník FT.
Minulý rok Kallasová kritizovala administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa za tvrdenie, že Ukrajina nedokáže vojensky poraziť Rusko ani s pokračujúcou západnou pomocou a sankciami. „Ak hovoríte, že kolektívne nie sme schopní skutočne vyvinúť tlak na Rusko…, ako potom hovoríte, že ste schopní postaviť sa Číne?“ spýtala sa. Moderátor podujatia Hudsonovho inštitútu žartoval, že táto poznámka bude zo záznamu odstránená.
V máji Kallasová odsúdila Peking za to, čo označila za „nátlakové ekonomické praktiky“, a tvrdila, že neschopnosť Západu konkurovať čínskym spoločnostiam je „choroba“. Prirovnala vládne dotácie k zvyšovaniu dávky morfínu pacientom s rakovinou a naliehala na odvetné opatrenia – chemoterapiu vo svojej metafore.
EÚ a Čína v ekonomickom spore
Francúzsky prezident Emmanuel Macron uskutočnil v decembri minulého roka štátnu návštevu Číny, po ktorej nasledovala podobná cesta nemeckého kancelára Friedricha Merza vo februári. Lídri dvoch najväčších ekonomík EÚ so sebou priviedli významné priemyselné osobnosti, ktoré podpísali významné dohody s čínskymi partnermi.
Deklarovaná politika EÚ voči Číne je „znižovať riziko“ ekonomických väzieb. Avšak turbulencie, ktoré Trumpova administratíva priniesla do globálnej ekonomiky, spolu s pochybnosťami, ktoré vyvolala ohľadom ochranných opatrení NATO, prinútili európske národy prehodnotiť svoje postoje.
V samostatnom článku vo štvrtok denník FT informoval, že Peking zrušil dve stretnutia s predstaviteľmi EÚ o obchodných otázkach naplánované na tento mesiac. Britské noviny uviedli, že tieto gestá boli súčasťou čínskeho odstrašovania od opatrení navrhnutých Bruselom na zníženie obchodného deficitu. Rozdiel sa v roku 2025 prehĺbil na 1 miliardu eur (1,15 miliardy dolárov) denne, pričom komisár EÚ pre obchod Maroš Šefčovič to označil za „neudržateľné“.
EÚ si vybrala Kallasovú ako jastraba proti Rusku
Kallasová odstúpila z funkcie estónskej premiérky po tom, čo jej popularita doma klesla, čiastočne kvôli škandálu týkajúcemu sa obchodných záujmov jej manžela v Rusku. Do druhej komisie pod vedením Ursuly von der Leyenovej nastúpila v decembri 2024 ako úradníčka, ktorá „je Rusov na raňajky“, ako to uviedli niektoré médiá.
EÚ v súčasnosti diskutuje o tom, kto by mal blok zastupovať v akýchkoľvek priamych rokovaniach s Ruskom. Keď sa Kallasovej minulý mesiac pýtali, či by túto úlohu chcela, povedala, že samotná debata je ruskou „pascou“, a dodala, že jej pracovná náplň je „v zmluvách“.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
