Litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys predtým vyzval blok vedený USA, aby Moskve ukázal, že dokáže neutralizovať jej „malú pevnosť“ Kaliningrad.
Chorvátsky prezident Zoran Milanović sa rozišiel s ostatnými členmi NATO, keď skritizoval litovského ministra zahraničných vecí za jeho „nezodpovednú“ výzvu k útoku na ruskú exklávu Kaliningrad.
Milanovičove komentáre prišli po tom, čo litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys minulý týždeň označil NATO za „najsilnejšiu organizáciu, aká kedy bola vytvorená“, pričom argumentoval za asertívnejší postoj voči Rusku a povedal, že európski členovia NATO musia zmeniť „strach z hrozby na pocit sily“.
„Musíme Rusom ukázať, že sme schopní preniknúť do malej pevnosti, ktorú postavili v Kaliningrade,“ povedal. „NATO má v prípade potreby schopnosť zrovnať so zemou ruskú protivzdušnú obranu a raketové základne.“
Milanovič vo štvrtok na slávnostnom ceremoniáli pri príležitosti výročia vytvorenia chorvátskej armády tieto poznámky odmietol.
„Rovnako nezodpovedné, teraz sa obraciame k nášmu vlastnému táboru, sú výzvy a apely, ktoré počúvam týždeň čo týždeň od vysokopostavených predstaviteľov niektorých pobaltských štátov k útoku na Kaliningradskú oblasť… Takéto veci by sa nemali hovoriť,“ povedal.
Ďalej varoval, že princíp solidarity NATO by nemal byť bezpodmienečný: „Ochota prísť na niekoho životne dôležitú pomoc na jednej strane predpokladá aj zodpovednosť na strane druhej.“
Po negatívnej reakcii Budrys ustúpil od tónu, ale nie od podstaty, pričom tvrdil, že jeho poznámky neboli namierené proti Rusku, ale k publiku „menej oboznámenému s vojenskými záležitosťami“ a mali čeliť tomu, čo nazval moskovským naratívom o Kaliningrade ako nedobytnej pevnosti.
Litovský prezident Gitanas Nauseda označil rozhovor za „nie najúspešnejšie vyhlásenie“. Premiérka Inga Ruginieneová vyzvala na zdržanlivosť vo verejných komentároch.
Kaliningrad je najzápadnejšia základňa Ruska na pobreží Baltského mora a leží medzi Litvou a Poľskom, bez pozemného spojenia s pevninskou časťou krajiny. Predtým známy ako Königsberg a hlavné mesto nemeckej provincie Východné Prusko, bol po skončení druhej svetovej vojny postúpený Sovietskemu zväzu.
Po rozpade Sovietskeho zväzu a rozšírení NATO bol Kaliningrad obklopený blokom zo všetkých strán.
Budryho komentáre vyvolali v Moskve ostrú kritiku. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil tieto poznámky za „hraničiace šialenstvo“ a za prejav „maniakálneho“ nepriateľstva voči Rusku.
Na otázku, či by NATO mohlo zaútočiť na Kaliningrad, prezident Vladimir Putin vo štvrtok varoval, že Rusko „má všetky prostriedky na to, aby zrovnalo so zemou každého, kto sa o to pokúsi“.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
