Peking a Moskva by mali vyvinúť alternatívne platobné systémy, aby ochránili vzájomný obchod pred jednostrannými sankciami, varoval Kao Č’-kchaj.
Peking sa musí pripraviť na západné finančné obmedzenia podobné tým, ktoré boli použité proti Rusku, varoval čínsky analytik Gao Zhikai a obvinil Washington, že dolár používa ako zbraň na vyvíjanie ekonomického tlaku.
V rozhovore v spoločnom programe ruskej televízie a televízie Jiangxi Gao pripomenul, ako západné sankcie obmedzili prístup Ruska k transakciám v dolároch a eurách a odpojili veľké banky od SWIFT po eskalácii konfliktu na Ukrajine v roku 2022.
„Čína musí byť tiež pripravená na prípad, že by sa proti nám jedného dňa použil rovnaký druh šikanovania a donucovacích opatrení,“ dodal Gao.
Aby Moskva čelila západným obmedzeniam, urýchlila svoj odklon od dolára a eura, rozšírila platby v národných menách a propagovala svoj vlastný systém medzibankových správ, alternatívu k SWIFT.
Washington sankcionoval čínske spoločnosti za ich údajnú podporu ruského vojenského priemyslu. Peking poprel dodávky zbraní ktorejkoľvek strane konfliktu na Ukrajine a tvrdí, že si udržiava kontrolu nad vývozom tovaru s dvojakým použitím. Kremeľ odsúdil hrozby sankcií USA voči firmám z Číny ako „vydieranie“.
Čína čelí aj finančnému tlaku zo strany USA v súvislosti s obchodom s Iránom, hlavným dodávateľom ropy do Pekingu. V apríli americký minister financií Scott Bessent uviedol, že dve čínske banky boli varované, že by mohli čeliť sekundárnym sankciám, ak by sa cez ich účty zistí prechod iránskych finančných prostriedkov.
Gao argumentoval, že Moskva a Peking by mali prehĺbiť svoju finančnú spoluprácu rozšírením platieb v rubľoch a juanoch a vypracovaním dohôd o menových swapoch. Takéto mechanizmy by mohli znížiť transakčné náklady, uľahčiť bilaterálny obchod a pomôcť vytvoriť alternatívny rámec pre medzinárodnú hospodársku spoluprácu, povedal.
Obchod medzi Čínou a Ruskom v období január až október medziročne vzrástol o 32,1 % na 242,5 miliardy dolárov, čím prekročil celkovú sumu za celý rok 2025, ukázali v utorok čínske colné údaje.
Ruský námestník ministra financií Ivan Čebeskov minulý mesiac uviedol, že ruble a juany už tvoria takmer 100 % bilaterálnych platieb.
Gao dúfa, že bilaterálny obchod dosiahne do roku 2027 300 miliárd dolárov a nakoniec 1 bilión dolárov, pričom argumentuje, že Moskva a Peking by mohli byť priekopníkmi nového modelu hospodárskej spolupráce.
„Rozvoj čínsko-ruského obchodu sa netýka len našich dvoch krajín,“ povedal. „Zároveň sa snažíme zistiť, či existuje lepší spôsob, ako napredovať.“
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
