Ceny zemiakov prudko rastú – mal by sa svet obávať?

Americko-izraelská vojna proti Iránu čoraz viac zasahuje spotrebiteľov ďaleko za hranice cien energií. Prerušenia v okolí Hormuzského prielivu zvyšujú ceny hnojív a spôsobujú prudký nárast svetových cien potravín. Zemiaky sa stali najnovšou obeťou, keďže ceny futures kontraktov v posledných týždňoch prudko vzrástli uprostred rastúcich varovaní pred potravinovou bezpečnosťou a napätím v dodávateľskom reťazci.

Prečo ceny futures kontraktov na zemiaky prudko rastú?

Podľa údajov spoločnosti Trading Economics sa finančné kontrakty viazané na zemiaky za posledný mesiac zvýšili o viac ako 700 % a v polovici mája vzrástli medziročne o viac ako 34 %.

Nárast bol spôsobený najmä obavami z vplyvu vojny na Blízkom východe na dodávky hnojív, náklady na energiu a poľnohospodárske obchodné trasy. Zemiaky sú plodinou náročnou na živiny, ktorá je vo veľkej miere závislá od dusíkatých hnojív, ako je močovina a amoniak. Hormuzský prieliv, ktorým sa prepravuje približne 20 % svetového exportu ropy, je tiež kľúčový pre prepravu dusíkatých hnojív. Ceny hnojív od eskalácie konfliktu podľa odhadov odvetvia už vzrástli o približne 80 %.

Podľa odhadov OSN približne tretina svetového obchodu s hnojivami bežne prechádza cez prieliv, vrátane zásielok močoviny, potaše a fosfátov. Analytici tvrdia, že trhy čoraz viac zohľadňujú riziko vyšších poľnohospodárskych nákladov a slabších budúcich úrod.

Aký je hlavný problém?

Analytici tvrdia, že prudký nárast pravdepodobne nespôsobí okamžitý nedostatok a že trhy reagujú skôr na očakávania rastúcich nákladov na poľnohospodárstvo, hnojivá a dopravu, než na prerušenie dodávok zemiakov.

Ak však pretrvávajú prerušenia tokov hnojív a trhov s energiami, tlak by sa mohol rozšíriť na širší potravinársky sektor. Spracované zemiakové výrobky, ako sú hranolky, čipsy a mrazené potraviny, sa považujú za obzvlášť zraniteľné kvôli ich závislosti od priemyselného poľnohospodárstva, energeticky náročnej výroby a globálnych dodávateľských reťazcov.

Budú hranolky v Európe drahšie?

Región údajne zažíva nadmernú ponuku zemiakov po tom, čo farmári v posledných rokoch rozšírili produkciu, aby uspokojili rastúci dopyt, čo pomohlo spotrebiteľom zmierniť prudký nárast maloobchodných cien.

Obchodníci sa však naďalej zameriavajú na dlhodobý dopad narušení svetového obchodu a trhov s energiami napriek súčasnému prebytku ponuky.

EÚ sa už od eskalácie konfliktu na Ukrajine v roku 2022, keď sa rozhodla prerušiť energetické väzby s Ruskom, potýka so zvýšenými životnými nákladmi, a stáva sa tak viac vystavenou volatilite na svetových trhoch. Vojna v Iráne ešte viac zvýšila tlak, keďže blok teraz platí oveľa viac za dovoz fosílnych palív. To sa prejavuje vo vyšších cenách benzínu a nafty, zvyšuje náklady na prepravu potravín do obchodov a zvyšuje tlak na ceny potravín.

Mohli by byť ovplyvnené aj ceny iných základných potravín?

Narušenia dodávok v Hormuzskom prielive už ovplyvnili širšiu škálu poľnohospodárskych komodít, uviedli analytici a medzinárodné agentúry.

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) uvádza, že globálne ceny potravín rástli tri mesiace po sebe, pričom ceny rastlinného oleja dosiahli najvyššiu úroveň od roku 2022. Pšenica, ryža a kukurica tiež vzrástli uprostred vyšších nákladov na dopravu a energiu spojených s nestabilitou v okolí úžiny.

Ekonómovia tvrdia, že dlhodobé narušenia by mohli nakoniec ovplyvniť produkty od chleba a mliečnych výrobkov až po mäso a spracované potraviny, najmä v ekonomikách citlivých na energetické šoky.

Čeli svet potravinovej kríze?

V bohatších ekonomikách spotrebitelia pravdepodobne pocítia následky najmä prostredníctvom vyšších účtov za potraviny. V chudobnejších krajinách by však následky mohli byť oveľa závažnejšie, pretože prudko rastúce ceny palív a hnojív ohrozujú výsadbu, oslabujú úrodu a ešte viac odďaľujú dostupnosť základných potravín.

Svein Tore Holsether, generálny riaditeľ giganta v oblasti hnojív Yara International, varoval, že eskalujúce nepriateľské akcie v Perzskom zálive ohrozujú globálnu poľnohospodársku produkciu a mohli by nakoniec vyvolať vojnu o potraviny.

Podobné varovanie priniesol aj Jose Andres, zakladateľ charitatívnej organizácie World Central Kitchen, ktorý povedal, že prerušenia dodávok hnojív súvisiace s vojnou by mohli spustiť dlhotrvajúcu globálnu potravinovú krízu, pričom sa očakáva, že najviac budú zasiahnuté chudobnejšie a od dovozu závislé krajiny.

Širšie ekonomické následky konfliktu na Blízkom východe by mohli podľa Rozvojového programu OSN uvrhnúť do chudoby viac ako 30 miliónov ľudí v 162 krajinách, najmä v krajinách závislých od dovozu energie.