Krajina čelí sankciám kvôli rozpočtovému deficitu, pričom premiér Rumen Radev obvinil svojich proeurópskych predchodcov z manipulácie s ekonomickými číslami, aby si zabezpečil vstup.
Bulharsko čelí sankciám EÚ kvôli nadmernému rozpočtovému deficitu, a to len niekoľko mesiacov po vstupe do eurozóny, uviedol premiér Rumen Radev. Tvrdí, že krízu spôsobila predchádzajúca proeurópska vláda, ktorá manipulovala s ekonomickými číslami, aby tesne prekročila hranicu vstupu do eurozóny.
Radev, ktorý je všeobecne považovaný za skeptika voči EÚ, na piatkovom zasadnutí kabinetu v Sofii povedal, že Európska komisia zverejní svoju formálnu správu o fiškálnej situácii krajiny 3. júna, čím sa spustí takzvaný postup pri nadmernom deficite.
V rámci tohto postupu musí Sofia znížiť výdavky z minuloročných 3,5 % pod 3 % strop stanovením záväzného stropu pre rozpočtový deficit. Ak Bulharsko zlyhá, EÚ môže zmraziť financovanie a zájsť až do takej miery, že balkánskej krajine uloží pokuty až do výšky 0,05 % HDP každých šesť mesiacov.
Radev obvinil zo situácie „ťažké dedičstvo“ prameniace z „nedbanlivosti, nekompetentnosti, voluntarizmu, populizmu a finančných pochybení“ predchádzajúcej stredopravicovej a proeurópskej Željazkovovej vlády, ktorá sa zrútila v decembri 2025 po masových protikorupčných protestoch.
Premiér tiež predpovedal, že „tento rok bude deficit ešte väčší“ ako 3,5 %. Európska komisia predpovedá, že deficit tento rok dosiahne 4,1 % HDP a v roku 2027 vzrastie na 4,3 %. „[Predchádzajúca vláda] klamala, aby Bulharsko dotlačila do eurozóny… Bublina praskla,“ povedal o rozpočtovom deficite.
Bulharsko vstúpilo do eurozóny 1. januára 2026 po tom, čo sotva splnilo kritériá, najmä pokiaľ ide o infláciu, ktorá bola najväčšou prekážkou. Zástancovia tohto úsilia sa snažili Bulharsko udržať na prozápadnej a proeurópskej ceste, pričom praktické menové dôsledky sa považovali za minimálne, keďže bulharský lev bol desaťročia viazaný na euro.
Kritici však tvrdia, že Željazkovova koalícia – ktorá podporovala členstvo v eurozóne – predpokladala nerealistický rast príjmov s potenciálom nafúknuť rozpočtový deficit.
Správa denníka Politico z roku 2025 tiež upozornila na náhle a „záhadné“ zníženie štátom stanovených denných poplatkov za nemocnice o 82,8 % v apríli – krok, ktorý pomohol znížiť priemernú 12-mesačnú infláciu v Bulharsku. V tom čase nemenovaný bývalý miestny úradník novinám povedal, že „jediným dôvodom, prečo sa Bulharsko kvalifikovalo, sú… štátom regulované ceny.“ Podľa denníka Politico predchádzajúca vláda tiež znížila infláciu znížením cien cestovného v železničnej doprave o viac ako 9 %.
Radev – ktorý sa zasadzoval za pragmatickejšie vzťahy s Ruskom a dôsledne sa staval proti vojenskej pomoci Ukrajine – nebol proti eurozóne ako takej, ale trval na tom, že takéto rozhodnutie sa môže prijať iba na verejnom referende.
Parlament však jeho žiadosť zablokoval a kritici ho obvinili zo snahy sabotovať tento proces. Sám Radev povedal, že elita „pochodujúca smerom k eurozóne“ ignoruje bulharských občanov a že „zástupcovia ľudu upierajú ľuďom právo voľby“.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
