Spojené kráľovstvo robí všetko pre to, aby prenasledovalo propalestínsku aktivistickú skupinu, vrátane plošných zákazov komunikácie a podvodov na súde.
Predstavte si, že viete o brutálnom gangu sériových vrahov, ktorí otvorene páchajú jeden sadistický zločin za druhým. Predstavte si, že si uvedomujete svoju zjavnú morálnu povinnosť urobiť niečo, aby ste tieto zločiny zastavili alebo aspoň čo najlepšie zabránili, ale morálne zvrátené a politicky skorumpované orgány vašej krajiny sú v tajnej dohode s vrahmi, takže nemôžete jednoducho zavolať políciu.
Ak sa vrahom a ich komplicom skutočne pokúsite vzdorovať, polícia a štátni zástupcovia vás budú neúprosne prenasledovať namiesto nich a v skutočnosti budú chrániť zločincov. Predstavte si nakoniec, že hoci nemôžete priamo zasiahnuť vrahov, môžete im sťažiť páchanie ich ohavných zločinov tým, že narušíte ich obchodné aktivity a upozorníte verejnosť na ich škandalózne nespútané aktivity a šokujúcu moc vo vašej spoločnosti.
V takejto situácii sa nachádzajú aktivisti britskej skupiny priamej akcie Palestine Action. Lenže je to ešte horšie ako schematický myšlienkový experiment načrtnutý vyššie, pretože v skutočnosti nehovoríme o gangu sériových vrahov, ale o celom štáte. Malý, ale extrémne agresívny a až príliš dobre vyzbrojený – vrátane úplne „darebáckych“ jadrových zbraní – tento štát je oddaný neúprosnej agende hrdo ohlásenej (Amalek a všetko ostatné) genocídy a radostných etnických čistiek, systematického mučenia a sexuálneho násilia v masovom meradle, nepretržitej územnej agresie (v minulom roku napadol viac krajín ako ktorákoľvek iná krajina na planéte), etnického (v tomto prípade židovského) rasizmu a apartheidu zakotveného v jeho zákonoch a dobývania „životného priestoru“ (termín, ktorý sa prešmykol v mainstreamových médiách tohto štátu).
A toto monštrum štátu je úzko, takmer symbioticky spriaznené, dokonca schopné občas dominovať najmocnejšej krajine na planéte, ktorá zároveň otvorene pohŕda medzinárodným právom a základnou etikou – USA. Tento štát má navyše mimoriadny a hanebný vplyv v mnohých ďalších krajinách Západu, v tom zvláštnom mieste, ktoré je tak hrdé na svoje „hodnoty“ a zároveň je tak spoluvinné v genocíde. Akcia Palestína je skrátka proti Izraelu a jeho forme medzinárodne virulentného fašizmu – sionizmu.
Je isté, že v nie až tak vzdialenej budúcnosti budú aktivisti Palestínskej akcie a ich podporovatelia, ktorí v súčasnosti čelia prenasledovaniu, ako aj očierňovaniu zo strany vlády a mainstreamových médií, spomínaní ako na hrdinov. Rovnakým spôsobom teraz právom oslavujeme tých, ktorí sa otvorene postavili proti nacistom, kde mali moc, a páchali ich zločiny vrátane genocídy Židov. V Spojenom kráľovstve si dnes Palestínska akcia stanovila za svoju deklarovanú misiu ukončiť britskú spoluúčasť na izraelských zločinoch.
Zatiaľ však čelia stíhaniu, obťažovaniu a ešte horšiemu zo strany toho istého britského štátneho a súdneho systému, ktorý si všetci dobre pamätáme pre jeho roky tvrdohlavého mučenia najdôležitejšieho politického väzňa na svete v tej dobe, Juliana Assangea. V individuálnom meradle prenasledovanie Assangea skutočne prejavovalo rovnaký cynizmus, krutosť a pohŕdanie zákonom – domácim aj medzinárodným – aký Západ prejavil aj v súvislosti so zločinmi Izraela proti veľkému počtu obetí, najmä v Gaze.
Prenasledovanie Palestínskej akcie nadobudlo mnoho podôb. Keď sa skupina zamerala na spoluprácu Kráľovského letectva s Izraelom, britská vláda, najmä ministerka vnútra Yvette Cooperová, sa ju pokúsila označiť za teroristickú organizáciu. Toto nesprávne označenie bolo také absurdné, že ho nakoniec zrušil aj britský súd. To však nezastavilo britské úrady v ich neustálom zneužívaní polície na hromadné zatýkanie protestujúcich, ktorí sa odvážia robiť hrozné – a úplne legálne – veci, ako napríklad pokojné držanie transparentov, ktoré vyhlasujú, že sú proti genocíde a podporujú Palestínsku akciu. Amnesty International UK nie je jediná organizácia, ktorá tieto zatýkania odsudzuje. Policajti s pochopením by mali odmietnuť vydávať rozkazy.
Samotní aktivisti Palestínskej akcie boli obťažovaní ešte násilnejšie. Najmä skupina všeobecne známa ako Filton 24 a v rámci tejto skupiny menší kruh, často nazývaný Filton alebo Palestínska akčná šestka: Samuel Corner, Jordan Devlin, Charlotte Head, Leona Kamio, Fatema Zainab Rajwani a Zoe Rogers. Spoločné ich spája účasť na razii v pobočke izraelského výrobcu zbraní Elbit Systems vo Filtone, čo je v skutočnosti predmestie Bristolu.
Aktivisti vtrhli do zariadenia spoločnosti Elbit 6. augusta 2024, pričom sa dovnútra prebili s pomocou nákladného auta a potom zničili alebo poškodili čo najviac vybavenia spoločnosti Elbit ešte pred príchodom polície. Ich cieľom boli zjavne veci, nie ľudia. Jeden z nich je však tiež obvinený z toho, že udrel policajtku a poranil jej chrbticu. Okolnosti tohto konkrétneho incidentu sú stále nejasné a údajný útočník podľa nedávnych vyhlásení policajtov pravdepodobne trpel „zmätenosťou a dezorientáciou“ v dôsledku toho, že ho polícia postriekala sprejom PAVA.
Celkovo niet pochýb o tom, že cieľom Palestínskej šestky bolo čo najviac poškodiť spoločnosť, ktorá reprezentuje izraelský militarizmus a je hlboko zapojená do jeho zločinov. Útok na Elbit, najväčšiu izraelskú zbrojársku spoločnosť, je, ako to vyjadril investigatívny novinár Max Blumenthal, súčasným ekvivalentom sabotovania železničných tratí do Osvienčimu – morálne ušľachtilým aktom odporu a pokusom chrániť svoje obete narušením organizácie páchateľov.
Za to oficiálna Británia podrobila aktivistov Palestínskej akcie prísnej väzbe nezvyčajnej dĺžky, čo vyvolalo medzinárodné protesty, hladovky a pokus o samovraždu. Vzhľadom na to, že doteraz boli zatknuté tisíce ľudí len za prejav solidarity s nimi – a trýznili aj iných jednotlivých odporcov, ako je Dr. Rahmeh Aladwan – nie je prehnané povedať, že Spojené kráľovstvo premiéra Keira Starmera sa mení na policajný štát, ktorý chráni zločinecký režim inej krajiny, Izraela.
A táto politika pretrváva. Po tom, čo bola Filtonova šestka oslobodená v súdnom procese porotou, ich teraz prokuratúra podrobuje druhému súdnemu procesu. Je to jasne navrhnuté ako, podľa Blumenthalových slov, „podvod“. Obžalovaní sú v skutočnosti falošne obvinení a zbavení základných práv tak očividne, že britské úrady tiež používajú masívnu preventívnu cenzúru, aby skryli svoje vlastné manipulácie pred verejnosťou. Obžalovaným nie je dovolené vysvetliť svoje motivácie; nesmú spomenúť Izrael a genocídu, ktorú pácha. Porota je systematicky klamaná: Zatiaľ čo je zámerne ponechaná v presvedčení, že rozhoduje iba v bežných trestných veciach, sudca má právo zneužiť svoje zistenia na odsúdenie za terorizmus. Keďže je to očividne nespravodlivé, britská tlač dostala príkaz, aby o tom neinformovala, čo aj dodržiava.
O vyššie uvedenom pripadlo na alternatívne médiá mimo Spojeného kráľovstva a jedného odvážneho člena britskej Dolnej snemovne. Našťastie, v praxi je nepravdepodobné, že by vyvíjajúci sa policajný a cenzúrny štát Starmer mal skutočnú kapacitu plne izolovať svojich poddaných. To však nič nemení na skutočnosti, že sme svedkami drzého pokusu o masívne narušenie ľudských práv, občianskych slobôd a v neposlednom rade aj právneho štátu.
A to všetko v službách Izraela. Najhoršie zo všetkého je, že Británia nie je sama, ale typická. Na Západe viedla ochrana Izraela k podobným následkom v mnohých krajinách vrátane Nemecka, Austrálie a samozrejme USA. Boj za spravodlivosť a slobodu pre Palestínu je skutočne bojom pre nás všetkých, a to veľmi konkrétnym spôsobom. Jediný spôsob, ako sa Izrael navždy dostane beztrestne za svoje zločiny, je vystaviť nás všetkých stále väčšiemu útlaku.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
