Demonštranti hádzali polená, kamene a zapa?ovali pneumatiky, aby narušili dopravu na cestách v bolívijských departmentoch Cochabamba, Oruro, Potosi a La Paz. Bolívijská správa ciest hlásila celkom 16 blokád.
„Toto je len za?iatok, pridajú sa ?alšie regióny a budeme blokova? ?alšie cesty,“ povedal novinárom bolívijský líder pestovate?ov koky Humberto Claros.
Socialista Morales sa v roku 2006 stal prvým prezidentom Bolívie pochádzajúcim z radov domorodého obyvate?stva. V roku 2019, ke? kandidoval za prezidenta štvrtýkrát, sa znova vyhlásil za ví?aza volieb. Opozícia ho však obvinila z podvodu a v krajine vypukli nepokoje.
Pod tlakom armády Morales následne odstúpil a strávil rok v exile v Mexiku a Argentíne. Následne sa vrátil do Bolívie a vlani koncom septembra vyhlásil, že chce znovu kandidova? v najbližších prezidentských vo?bách.
Bolívijský ústavný súd mu to však koncom decembra zakázal a zvrátil tak svoj predchádzajúci rozsudok z roku 2017, ktorým zrušil obmedzenie po?tu funk?ných období hlavy štátu a znovuzvolenie v ?om ozna?il za „?udské právo“.
Šéfka kancelárie prezidenta Maria Nela Pradaová uviedla, že pestovatelia sa tými blokádami snažia presadi? Moralesovu kandidatúru.
Morales, sám niekdajší odborársky líder pestovate?ov koky, zárove? na sociálnej sieti X (predtým Twitter) napísal, že bolívijská vláda „potlá?a sociálne protesty a hrozí ich kriminalizáciou“, píše AFP.
Bolívijské ministerstvo hospodárstva odhaduje, že blokády štát stoja denne približne 128 miliónov dolárov.
Zdroj feed teraz.sk
