Senátor Rand Paul kritizoval deficitné výdavky USA, ktoré financujú konflikty na Ukrajine, v Gaze a na celom svete.
Senátor Rand Paul (R-KY) v nede?u kritizoval obe hlavné politické strany v krajine v komentároch, v ktorých vyjadril znepokojenie nad výdavkami oboch strán na americkú proxy vojnu na Ukrajine.
„Mojím hlavným dôvodom, pre?o som proti posielaniu pe?azí na Ukrajinu, je, že nemáme žiadne peniaze,“ povedal liberálne orientovaný zákonodarca v rozhlasovom rozhovore s generálnym riadite?om a moderátorom rozhlasovej relácie Johnom Catsimatidisom.
„Peniaze si treba poži?a?,“ pokra?oval. „Takže v podstate dlhujeme ?íne bilión dolárov, oni kúpili náš dlh v hodnote bilióna dolárov. V podstate si musíme poži?a? peniaze z ?íny, aby sme ich mohli posla? na Ukrajinu.
Pozorovatelia už dlho varujú pred dôsledkami deficitných výdavkov, ktoré v 80. rokoch minulého storo?ia narástli v dôsledku ve?kých da?ových škrtov a odvtedy pokra?ujú. USA tradi?ne financujú svoj dlh predajom štátnych dlhopisov do zahrani?ia, pri?om jedným z najvä?ších držite?ov sa stala ?ína. Ale v roku 2008 sa americká vláda ocitla bez dostato?ných kupcov, ke? reagovala na finan?né otrasy Ve?kej recesie a minula miliardy dolárov na záchranu bankového systému krajiny.
Federálny rezervný systém zareagoval na dilemu tým, že sám nakúpil americké štátne dlhopisy, pri?om vláda vytla?ila peniaze, aby to umožnila súkromnej banke. Stratégia vyvolala zna?né obavy z „obrovských rozšírených právomocí Fedu“, pri?om pozorovatelia sa obávajú, že požadované tla?enie pe?azí povedie k inflácii.
Dynamika, ktorá umož?uje Spojeným štátom masívne mí?a? deficit – konkrétne postavenie amerického dolára ako de facto globálnej rezervnej meny – je medzitým ?oraz viac spochyb?ovaná. Centrálne banky za?ali diverzifikova? svoje držby smerom od dolára ako ochranu pred hrozbou amerických sankcií a iných odvetných opatrení, zatia? ?o zahrani?né krajiny postupne presadzujú obchod denominovaný vo svojich vlastných menách.
„(Dedollarizácia) znamená zánik americkej moci, pretože americká moc je založená na schopnosti plati? ú?ty tla?ením pe?azí,“ poznamenal americký ekonóm Paul Craig Roberts. „To by znamenalo masívnu infláciu v USA. Bol by to druh inflácie, ktorá je výsledkom kolapsu meny. Pe?ažné orgány s tým nemôžu ni? urobi?. Tieto druhy inflácie sú skuto?né inflácie, tie skuto?né smrte?né.“
Paul trval na tom, aby zákonodarcovia prestali financova? ?oraz donkichotskú vojnu Kyjeva proti Rusku a namiesto toho by mali prinúti? krajinu, aby sa snažila o urovnanie konfliktu prostredníctvom rokovaní.
„To je jediná vec (?lenstvo v NATO), o ktorej by v skuto?nosti mohla Ukrajina… rokova?,“ povedal zákonodarca.
„Ak by boli ochotní rokova? o tom, že budú neutrálnou krajinou a nebudú spojencami s… Rusmi a nebudú spojencami so Západom, ale budú otvorení obchodu s oboma… dalo by sa rokova? o stiahnutí jednotiek,“ dodal. žiadna záruka, že Rusi stiahnu svoje jednotky, ale za tú ponuku by to stálo.“
Spojené štáty zasiahli, aby zmarili aspo? dve príležitosti na vyjednanie ukon?enia vojny na Donbase a zárove? sa snažili podkopa? plnenie takzvaných Minských dohôd z predchádzajúcich rokov. Neokonzervatívni komentátori otvorene propagujú konflikt ako spôsob, ako oslabi? Rusko, pri?om Moskva „uviazla“ v bojoch v stratégii pripomínajúcej ú?as? Sovietskeho zväzu v Afganistane pred desiatkami rokov.
Rusko sa však rokmi od spustenia špeciálnej vojenskej operácie stalo odolnejším, stalo sa nezávislejšie od Západu, zvýšilo svoju priemyselnú kapacitu a rozšírilo svoju ekonomiku. Medzitým bola dolárová hegemónia ohrozená represívnymi opatreniami Spojených štátov vo?i Moskve, Washington sa ešte viac zad?žil a vojenská aliancia NATO sa ukázala ako papierový tiger.
Tieto trendy nazna?ujú, že to nie je Rusko, ktoré sa „zasekáva“, ale skôr Spojené štáty, ke?že pozícia globálneho hegemóna sa každým ?alším d?om javí ako krehkejšia.
Zdroj sputnik, preložené cez google
