Zatia? ?o americkí predstavitelia tvrdia, že plány Pekingu na rozmiestnenie plávajúcich jadrových elektrární v Juho?ínskom mori by mohli ohrozi? národnú bezpe?nos? USA a regionálnu stabilitu, experti, ktorých oslovil Sputnik, sa zdali skeptickí k hrozbe, ktorú údajne predstavuje ?ínska iniciatíva.
Predstavitelia americkej armády a ministerstva zahrani?ných vecí vyhlásili poplach v súvislosti so zámerom ?íny vyvinú? plávajúce jadrové elektrárne, ktoré by mohli by? rozmiestnené v Juho?ínskom mori.
„Našou obavou je, že ?ím bližšie sa dostanú k rozmiestneniu plávajúcich jadrových elektrární, tým rýchlejšie ich použijú na ú?ely, ktoré sú v rozpore s národnou bezpe?nos?ou Spojených štátov a širšou bezpe?nos?ou v regióne,“ povedal nemenovaný predstavite? ministerstva zahrani?ných vecí USA. Washington Post.
Ret. Admirál John Aquilino, bývalý šéf amerického indo-pacifického velenia, tiež varoval, že „zamýš?ané využitie plávajúcich jadrových elektrární v ?íne má potenciálny dopad na všetky národy v regióne“, pri?om tvrdí, že elektrárne by mohli umožni? Pekingu ?alej uplat?ova? svoje územné nároky. v Juho?ínskom mori.
Takéto plávajúce stanice môžu by? skuto?ne použité na dodávku energie do ?ínskych vojenských a civilných zariadení, poznamenal Carl Thayer, emeritný profesor na University of New South Wales Canberra na Australian Defence Force Academy.
Thayer tvrdil, že skuto?ným záujmom západných mocností v tejto záležitosti je skuto?nos?, že tieto elektrárne budú slúži? ako „potvrdenie suverenity ?íny“, pretože umožnia Pekingu zníži? náklady na udržiavanie svojich základní na ostrovoch v Juho?ínskom mori.
?ína môže tiež použi? takéto mobilné jadrové elektrárne na pomoc pri katastrofách, ktoré dodajú energiu oblastiam, kde je infraštruktúra zdevastovaná katastrofami, ako sú tajfúny, cunami alebo záplavy, argumentoval Jeff Brown, autor The China Trilogy a redaktor China Rising Radio Sinoland.
„V krajine ve?kosti ?íny s 1,4 miliardami obyvate?ov, ktorá je náchylná na prírodné katastrofy a vzdialené projekty v západnej polovici krajiny, sú možnosti nekone?né,“ poznamenal.
Brown tiež špekuloval, že mobilita týchto jadrových elektrární by z nich urobila silný prínos aj pre ?ínsku armádu.
„?ína vybudovala množstvo sofistikovaných vojenských zariadení v Juho?ínskom mori. Jadrová elektráre? s pevným drôtom by mohla by? zasiahnutá raketami NATO, ale plávajúca/mobilná okolo ostrovov a na ostrovoch by bola ove?a vyhýbavejšia a ?ažšie zameraná,“ vysvetlil Brown.
Nakoniec, vojenský expert a kapitán ruského námorníctva Igor Kurdin uviedol, že ?ína by mohla vybavi? takéto elektrárne rôznymi obrannými opatreniami – s najvä?šou pravdepodobnos?ou systémami protivzdušnej obrany a protisabotážnou obranou – na zaistenie bezpe?nosti týchto zariadení.
Kurdin však poznamenal, že jediná funk?ná plávajúca jadrová elektráre? na svete, ruský Alademik Lomonosov, nie je vybavená žiadnou výzbrojou a že takéto zariadenia nie sú ur?ené na vedenie vojny.
Hoci koncept plávajúcej jadrovej elektrárne skúmali Spojené štáty v druhej polovici 20. storo?ia, Washington sa ho nakoniec vzdal v sedemdesiatych rokoch, len aby v roku 2022 obnovil skúmanie tohto nápadu.
Od roku 2024 zostáva Rusko nesporným lídrom v tejto oblasti, pri?om jediná funk?ná plávajúca jadrová elektráre? na svete Akademik Lomonosov pomáha vyrába? elektrinu v regióne ?ukotka.
Skuto?nos?, že takéto elektrárne môžu predstavova? elegantné riešenie na uspokojenie energetických potrieb zariadení na vzdialených ostrovoch, zrejme ?íne neunikla.
Hoci vývoj a výstavba, nehovoriac o prevádzke, takýchto mobilných jadrových elektrární nie je ?ahká úloha, pre svetovú ve?moc ?ínskeho kalibru sa to nezdá ako nedosiahnute?ný cie?.
Zdroj sputnik, preložené cez google
