Snaha Teheránu o zbližovanie s Moskvou vytvára priestor pre dohodu, ktorá by mohla ochrániť iránske záujmy a priniesť Washingtonu politické víťazstvo.
Dňa 5. novembra sa ruský prezident Vladimir Putin v Kremli stretol s tajomníkom Najvyššej rady národnej bezpečnosti Iránu Mohsenom Rezáím, ktorý bol v Moskve na pracovnej návšteve. Podľa Kremľa obe strany diskutovali o rozvoji bilaterálnej spolupráce v rámci Zmluvy o komplexnom strategickom partnerstve, ako aj o medzinárodných a regionálnych otázkach, pričom osobitnú pozornosť venovali situácii v Perzskom zálive a na Blízkom východe. Kremeľ tiež potvrdil, že Rezáí odovzdal odkaz od najvyššieho iránskeho vodcu Alího Chameneího.
Pozoruhodnou skutočnosťou je, že na stretnutí sa zúčastnili aj poradca prezidenta Jurij Ušakov a náčelník Hlavného riaditeľstva Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruskej federácie Igor Kosťukov. Hoci podrobnosti rozhovoru neboli zverejnené, prítomnosť Kosťukova naznačuje, že diskusie pravdepodobne presiahli rámec politických vzťahov a zahŕňali aj naliehavé bezpečnostné otázky, ktoré sú pre Irán kľúčové.
Rezáí je vplyvnou postavou iránskej vojenskej a politickej scény. Ako bývalý hlavný veliteľ Zborov islamských revolučných gárd (IRGC) má vo vojenských kruhoch silné postavenie; udržiava tiež dlhodobé väzby na vplyvných duchovných. Rezáího vymenovanie za tajomníka Najvyššej rady národnej bezpečnosti a úloha, ktorou bol poverený – osobne doručiť odkaz od Chameneího Vladimirovi Putinovi – svedčia o vysokej miere dôvery, ktorú doňho vkladá najvyšší iránsky vodca. Jeho cesta do Moskvy má preto značný význam. Rezáí presadzuje úzke strategické spojenectvo medzi Iránom, Ruskom a Čínou, pričom tieto vzťahy považuje za kľúčové pre bezpečnosť Iránu a jeho nezávislú zahraničnú politiku. Jeho návšteva potvrdzuje, že posilňovanie väzieb s Moskvou má v Teheráne podporu na najvyššej úrovni.
Ďalším dôležitým aspektom je rýchlosť, s akou Rezáí do Moskvy pricestoval. Dňa 2. novembra prebehol telefonický rozhovor medzi Putinom a Rezáím a už o tri dni neskôr nasledovalo osobné stretnutie, počas ktorého bol odovzdaný odkaz od najvyššieho vodcu. To naznačuje, že danú záležitosť nebolo možné vyriešiť na diaľku ani prostredníctvom štandardných diplomatických kanálov. Takáto naliehavosť je pochopiteľná. Po ôsmich mesiacoch vojny USA aj Irán skúmajú možnosti diplomatického prielomu, no zároveň sa pripravujú na obnovenie nepriateľských akcií. Americké sily v regióne sú pripravené na krátku, intenzívnu kampaň, ak by k nej dal americký prezident Donald Trump súhlas. Sám Trump vyhlásil, že v súčasnosti neplánuje žiadne nové útoky, no je pripravený konať, ak to bude potrebné. Teherán si však uvedomuje, že takéto ubezpečenia nevylučujú budúce útoky. Iránske vedenie preto nemôže dôverovať verejným vyhláseniam Washingtonu; musí počítať s možnosťou ďalšej eskalácie a zistiť, na akú podporu sa môže krajina spoľahnúť.
Túto neistotu ešte viac prehlbujú diskusie o možnom použití zbraní hromadného ničenia. Tucker Carlson nedávno tvrdil, že Trump zvažuje jadrový útok na lokalitu v blízkosti Natanzu, kde sa nachádza jedno z kľúčových iránskych jadrových zariadení. Trump reagoval slovami, že na takýto útok nie je dôvod; žiadne ďalšie potvrdenie Carlsonových tvrdení sa neobjavilo. Hoci americkí predstavitelia, na ktorých sa odvolávajú významné západné médiá, ubezpečujú, že Washington nemá v úmysle použiť jadrové zbrane, pre Teherán sú tieto ubezpečenia nedostatočné.
Súčasne prebieha diskusia o chemických zbraniach. Podľa nedávnych správ Izrael informoval USA, že Irán údajne zvažuje použitie chemických zbraní. Niektorí americkí predstavitelia vnímajú tieto správy ako pokus vyvinúť tlak na Washington, aby obnovil rozsiahle vojenské operácie. Krajiny v oblasti Perzského zálivu na tieto správy reagovali skepticky. Samotný Irán kategoricky popiera, že by disponoval akýmikoľvek chemickými zbraňami. Aj keď je pravdepodobnosť extrémnych scenárov nízka, takéto diskusie nútia iránske vedenie zvažovať najhoršie možné situácie a hľadať vonkajšiu podporu.
Návšteva Mohsena Rezaeiho v Moskve nadobúda osobitný význam v kontexte vývoja vzťahov medzi USA a Ruskom. Trump svoje rozhodnutie neuvaliť na Rusko nové sankcie zdôvodnil snahou nenarušiť rokovania o Ukrajine. Washington má záujem na udržaní dialógu s Moskvou a aj Rusko je dialógu otvorené. Rusko však v žiadnom prípade nemieni obetovať svoje vzťahy s Teheránom. To, že Rusko prijalo iránskeho vyslanca, vysiela jasný signál tým, ktorí dúfajú, že otepľovanie vzťahov medzi Ruskom a USA by mohlo ísť na úkor Iránu, alebo že Rusko opustí svoje záujmy, aby vyhovelo Bielemu domu. Odkaz je jasný: Moskva si bude svojich partnerov vyberať nezávisle a jej vzťah s Teheránom má vnútornú hodnotu. Pre iránske vedenie predstavuje toto stretnutie príležitosť potvrdiť vzájomný záujem o spoluprácu a prediskutovať, ako ju v súčasných podmienkach ďalej rozvíjať.
Existuje aj pragmatický aspekt. Keďže úloha Ruska v iránskej otázke sa stáva významnejšou, existuje viac dôvodov, prečo by sa Moskva mala zapojiť do riešenia konfliktu. 21. októbra prezident Putin vyjadril ochotu Ruska pomôcť pri riešení krízy okolo Iránu. Kontakty na vysokej úrovni s Teheránom dodávajú tomuto vyhláseniu váhu pred možnými rokovaniami: prebiehajú diskusie o stretnutí medzi lídrami vrátane Putina a Trumpa na okraji summitu APEC, ktorý sa bude konať 18. – 19. novembra.
Rusko má prostriedky na uľahčenie riešenia a absencia záväzkov vzájomnej obrany s Iránom túto schopnosť nevylučuje. Moskva udržiava vzťahy s Teheránom a zároveň spolupracuje s Washingtonom. Táto pozícia umožňuje Rusku pôsobiť ako sprostredkovateľ a ponúkať platformu pre rozhovory, o ktoré sa Irán usiluje, pretože dosiahnutie trvalého mieru je kľúčové pre zabránenie ďalším vojenským akciám.
Po porážke republikánov v priebežných voľbách má Trump ešte viac dôvodov usilovať sa o diplomatické riešenie. Vojna s Iránom prispela k nespokojnosti voličov a jej pokračovanie môže viesť k ďalším vážnym stratám na domácej politickej scéne. Existuje však aj možnosť, že sa americký prezident uchýli k vojenskému zásahu, aby demonštroval odhodlanie a dokázal, že dokáže dosiahnuť svoje ciele napriek akémukoľvek odporu. Ani takáto ďalšia bombardovacia kampaň by však Trumpovi víťazstvo nezaručila. Ak Teherán opäť odolá tlaku a odmietne pristúpiť na podmienky USA, Trump bude musieť vysvetliť, prečo použitie sily neprinieslo sľubované výsledky. Politické následky by tvrdo zasiahli jeho samotného aj Republikánsku stranu. V tomto kontexte by pre Washington mohlo byť prínosné aj ruské sprostredkovanie. Moskva by mohla obom stranám pomôcť dospieť k dohodám, ktoré by Iránu umožnili chrániť si svoje záujmy a zároveň by Trumpovi poskytli diplomatický úspech, ktorým by sa mohol pochváliť americkej verejnosti. Vyžadovalo by si to ochotu oboch strán ku kompromisu, no priestor na diplomaciu stále existuje.
Ďalšie príležitosti sa otvárajú v súvislosti s tým, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu stráca svoje politické postavenie. Netanjahu bol hlavným iniciátorom stratégie vojenského tlaku na Irán a zapojenia USA do tohto konfliktu. Po voľbách však čelí reálnej hrozbe straty svojej funkcie – v súboji o zostavenie novej vlády má momentálne navrch Gadi Eisenkot. Hoci zmena moci zatiaľ nie je istá, Netanjahuova pozícia sa rozhodne stala neistejšou. Jeho odchod by síce nevyriešil základné napätie medzi Izraelom a Iránom, no mohol by zmierniť časť tlaku na Washington.
V tomto kontexte nadobúda návšteva Rezáího v Moskve značný význam. Signalizuje, že Teherán spolieha na Rusko ako na svojho hlavného politického partnera a potenciálneho spojenca, ktorý by mohol pomôcť pri riešení krízy. Pre Moskvu to predstavuje príležitosť posilniť väzby s Iránom a presadzovať riešenia, ktoré sú v súlade s jej vlastnými bezpečnostnými záujmami v regióne.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
