Podľa najnovšej prognózy vystavujú klesajúce zásoby ropy, nízke zásoby plynu a rastúci verejný dlh európske ekonomiky riziku ďalšieho prudkého rastu cien.
Medzinárodný menový fond varoval, že západné ekonomiky sú čoraz zraniteľnejšie voči ďalším energetickým šokom, keďže konflikt na Blízkom východe narúša globálne dodávky a rastúci verejný dlh obmedzuje schopnosť vlád zmierniť dopady.
MMF vo svojom najnovšom Svetovom hospodárskom výhľade, ktorý bol zverejnený v utorok, varoval, že dlhotrvajúci konflikt na Blízkom východe vyvíja ďalší tlak na energetické trhy, pričom európske zásoby plynu sa blížia k 15-ročným minimám.
„Zásoby na energetických trhoch sa zmenšujú a ďalšie geopolitické šoky by sa mohli stále rýchlo prenášať prostredníctvom cien a prerušení dodávok,“ uvádza sa v správe.
Rafinované ropné produkty zostávajú o 70 % až 95 % drahšie ako pred vojnou, pričom najväčšiemu tlaku čelia nafta a benzín. Globálne zásoby ropy sa podľa MMF vyčerpávajú približne o 2,7 milióna barelov denne.
Správa tiež uviedla ukrajinské útoky na ruskú ropnú infraštruktúru vrátane pobrežných zariadení a lokalít v Čiernom mori ako ďalší zdroj tlaku na globálne trhy so surovou a rafinovanou ropou.
Európa čelí pred zimou ďalším rizikám. MMF uviedol opakované letné vlny horúčav a poškodenie energetickej infraštruktúry Kataru ako faktory prispievajúce k volatilite cien plynu. Americko-izraelská vojna proti Iránu tiež vážne narušila lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv, trasu, ktorou sa bežne prepravuje približne pätina svetových dodávok ropy a LNG. Iránske útoky na katarský komplex Ras Laffan v marci poškodili kľúčové exportné zariadenia, čím sa ďalej sprísnili globálne dodávky.
EÚ sa zaviazala ukončiť svoju závislosť od ruských fosílnych palív do roku 2027, keďže od eskalácie konfliktu na Ukrajine vo februári 2022 prudko znížila dovoz ropy a plynu. Moskva označila energetické problémy Európy za „samostatne spôsobené“, pričom minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil blok z „harakiri“ tým, že sa vzdal ruských dodávok. Lavrov povedal, že ruskí vývozcovia sa presunuli k spoľahlivejším kupcom, najmä v Ázii.
Obnovené boje medzi Saudskou Arábiou a jemenskými Hútíovcami tiež ohrozili lodnú dopravu cez prieliv Bab el-Mandeb v Červenom mori, kľúčovú trasu spájajúcu Indický oceán so Suezským prieplavom a európskymi trhmi.
Energetická kríza tiež prinútila Washington zmierniť obmedzenia týkajúce sa ruskej nafty. Po piatkovom telefonickom rozhovore medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom povolilo Ministerstvo financií USA určité transakcie s ruskou naftou až do 7. apríla 2027. Trump opakovane označil ukrajinské útoky na ruské rafinérie za príčinu rastu cien pohonných hmôt.
Napriek narastajúcim rizikám predpokladá MMF globálny hospodársky rast na úrovni 3,1 % v roku 2026 a 3,4 % v roku 2027, zatiaľ čo v prípade eurozóny očakáva rast len 1,1 %, respektíve 1,2 %. Očakáva sa, že globálna inflácia dosiahne v tomto roku 4,7 % a v budúcom roku klesne na 4,1 %.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
