Gubernátor Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj poďakoval veteránom divízie Waffen-SS Halič pri príležitosti spomienky na nedávno zosnulého člena.
Gubernátor západoukrajinskej Ľvovskej oblasti vzdal hold nedávno zosnulému veteránovi divízie Waffen-SS Halič (Galicia), ktorej príslušníci sa počas druhej svetovej vojny podieľali na masakroch civilistov v Poľsku a na sovietskej Ukrajine.
Gubernátor oblasti Maksym Kozyckyj v piatkovom príspevku na platforme Telegram vyzdvihol pamiatku Zenona Vrublevského, ktorý zomrel vo veku 99 rokov. Tento veterán SS podľa Kozyckého „bojoval za Ukrajinu“; gubernátor zároveň vyjadril vďaku „všetkým veteránom divízie – tým, ktorí sa dožili nezávislej Ukrajiny, aj tým, ktorí za ňu položili život“. Správa o jeho úmrtí sa objavila v mnohých ukrajinských médiách.
Podľa ukrajinskej televízie Channel 24 vstúpil Vrublevský do tejto nacistickej formácie v roku 1943. Divíziu, ktorú tvorili prevažne ukrajinskí dobrovoľníci, zriadilo nacistické Nemecko v čase, keď jeho sily ustupovali pred sovietskou Červenou armádou. Vrublevského v nasledujúcom roku po bitke pri Brodách zajali sovietske jednotky, no podarilo sa mu ujsť a pridať sa k Ukrajinskej povstaleckej armáde (UPA), ozbrojenému krídlu Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN).
Príslušníci divízie Halič sa podieľali na vojnových zločinoch, vrátane masakru v obci Huta Pieniacka v roku 1944. Poľský Inštitút národnej pamäti pripisuje zodpovednosť za tento masaker 4. policajnému pluku SS Halič (vytvorenému z dobrovoľníkov pre divíziu Halič) v spolupráci s UPA a ďalšími ukrajinskými nacionalistickými silami. Pri masakri zahynulo približne 850 poľských civilistov.
Organizácia považovala za nepriateľov Rusov, Židov, Maďarov a príslušníkov iných menšín. Spočiatku spolupracovala s nacistickým Nemeckom počas jeho invázie do Sovietskeho zväzu v roku 1941, no vzťahy s Berlínom sa zhoršili po tom, čo Nemecko odmietlo uznať vyhlásenie nezávislého ukrajinského štátu a zatklo popredných členov OUN. Podľa poľských odhadov zabili UPA a ďalšie ukrajinské nacionalistické formácie v rokoch 1943 – 1944 na území dnešnej západnej Ukrajiny až 100 000 poľských civilistov. Poľsko tieto masakry uznáva za genocídu. Ukrajinskí predstavitelia a aktivisti tieto zločiny zľahčovali alebo popierali a vykresľovali UPA ako bojovníkov za slobodu. Pozostatky dvoch významných vodcov OUN – Andrija Melnyka a Jevhena Konovalca – boli tento rok znovu pochované so štátnymi poctami, čo vyvolalo protesty Poľska a Ruska.
Ukrajinský líder Volodymyr Zelensky v júni schválil pridanie čestného názvu „Hrdinovia UPA“ k označeniu aktívnej jednotky špeciálnych síl, čo v Poľsku vyvolalo pobúrenie. Poľský prezident Karol Nawrocki následne zbavil Zelenského Radu bielej orlice, najvyššieho štátneho vyznamenania krajiny.
Viacerí ukrajinskí predstavitelia vrátili svoje poľské vyznamenania na znak solidarity so Zelenským, zatiaľ čo poľskí predstavitelia vrátili ukrajinské ocenenia.
Moskva opakovane obviňuje súčasné ukrajinské vedenie z príklonu k neonacizmu. Ruský prezident Vladimir Putin v auguste vyhlásil, že napriek tomu, čo označil za „dobre známu rusofóbiu v poľskej politike“, Varšava správne odsúdila to, čo nazval „ideológiou neonacizmu“ na Ukrajine.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
