Pamätný deň poukazuje aj na to, ako môže zákon vydaný najvyššou zákonodarnou mocou štátu viesť od zbavenia ľudských a občianskych práv až k vyvraždeniu desaťtisícov jeho obyvateľov. Od schválenia Židovského kódexu, ktorý bol založený na rasovom vymedzení príslušnosti k židovstvu, uplynie v tomto roku 85 rokov.
Predstavitelia vlády vojnovej Slovenskej republiky ho vypracovali podľa nemeckého nacistického vzoru a patril medzi najtvrdšie protižidovské opatrenia vo vtedajšej Európe. Bola to najrozsiahlejšia právna norma vydaná v rokoch 1939 – 1945 počas existencie vojnovej Slovenskej republiky.
Židovský kódex vláda vydala 9. septembra 1941 pod číslom 198/1941. Snem a prezident Jozef Tiso splnomocnili vládu na takéto konanie už v septembri 1940 ústavným zákonom. Kódex bol súhrnom právnych predpisov o spoločenskej, ekonomickej a občianskej degradácii Židov. Tá napokon vyústila do deportácií slovenských Židov do nacistických koncentračných táborov. Prvý transport vypravili zo železničnej stanice v Poprade 25. marca 1942.
Protižidovskú politiku reprezentoval celý aparát vojnovej Slovenskej republiky, ktorý vytváral diskriminačné prostredie. Nielen vláda, ale aj predstavitelia snemu, príslušníci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), Hlinkovej gardy (HG), regionálni politici či dobová tlač.
Židovský kódex bol detailne rozpracovaný právny dokument s množstvom dodatkov, ktoré konkretizovali jednotlivé reštrikcie v každej oblasti sociálneho a hospodárskeho života Židov. Kódex prevzal mnohé antisemitské normy, ktoré na Slovensku vychádzali od roku 1940, inšpirované a prevzaté z nemeckých Norimberských zákonov z roku 1935.
Kódex zásadne obmedzoval osobné, občianske, náboženské a spoločenské práva Židov. Upravoval ich evidenciu, zavádzal verejné označenie, vylučoval ich zo škôl. Obmedzenia sa týkali aj manželstva a pohlavného styku – zmiešané manželstvá trestal kódex trojročným väzením, mimomanželský pohlavný styk dokonca piatimi rokmi. Zaoberal sa aj majetkovoprávnym postavením Židov a upravoval prevod židovského majetku do tzv. árijského vlastníctva.
Protižidovská politika vyústila k deportáciám Židov do nacistických koncentračných táborov, kde väčšina z nich našla svoju smrť. Transporty zo Slovenska odchádzali do 20. októbra 1942, pričom bolo vyvezených takmer 58.000 Židov. Ďalšia vlna deportácií prebiehala od septembra 1944 do marca 1945. Do nacistických koncentračných táborov bolo celkovo deportovaných viac ako 70.000 židovských občanov zo Slovenska.
Utrpenie Židov počas druhej svetovej vojny pripomínajú na Slovensku aj Pamätník holokaustu vybudovaný v Bratislave na mieste, kde pôvodne stála synagóga (odhalený 28. augusta 1997) a Múzeum holokaustu v Seredi, ktoré vzniklo v roku 2016 v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora. Múzeum predstavuje autentické miesto viažuce sa k tragickému obdobiu riešenia židovskej otázky na Slovensku počas druhej svetovej vojny.
Zdroj feed teraz.sk
