Pokoriteľka „strechy sveta“, rodáčka z Fukušimy, sa začala horolezectvu venovať už ako desaťročná. Kvôli štúdiu na súkromnej vysokej škole v Tokiu, na ktorej vyštudovala anglickú literatúru, však športové aktivity prerušila. A hoci pôvodne chcela byť učiteľkou, láska k horám zvíťazila.
V tom čase sa toto jej rozhodnutie nestretlo s pozitívnymi reakciami mnohých, prevažne z radov mužskej horolezeckej komunity. Niektorí horolezci sa dokonca odmietali zúčastniť na výstupoch, ktorých bola súčasťou. Tento postoj ju neodradil, tvrdo trénovala až sa dostala medzi 15 vybraných žien, ktoré mali ako prvé zdolať Mount Everest. V roku 1972 ju považovali za jednu z najlepších horolezkýň nielen v Japonsku, ale i na svete.
Už prípravy prvého čisto ženského tímu na výstup sprevádzalo množstvo komplikácií a prekážok. Len na povolenie čakala expedícia štyri roky a ťažko zháňala aj finančné prostriedky. Napokon sa podarilo všetky prípravné práce zvládnuť a v máji 1975 sa mohla ženská expedícia vydať na cestu do Himalájí. Pri výstupe zvolili rovnakú cestu ako Novozélanďan Edmund Hillary a nepálsky šerpa Tenzing Norgay, ktorí stáli na Mount Evereste 29. mája 1953 ako prví ľudia.
Na ceste k vrcholu ich vo výške 6300 metrov zastihla 4. mája 1975 skoro ráno silná snehová búrka a tábor zasiahla lavína. Päť členov expedície zasypala. Medzi nimi bola aj Džunko Tabeiová, ktorá približne na šesť minút stratila vedomie, pokiaľ ju štyria šerpovia nenašli a nevykopali. Našťastie sa ale nikomu nič vážnejšie nestalo.
Pôvodne mali na vrchol vystúpiť dva ženy z 15-člennej výpravy, ale kvôli výškovej nemoci niektorých členiek tímu nezostal na záverečnú časť výstupu dostatočný počet kyslíkových fliaš. Liezť v ústrety nebesám mohla spolu so šerpom Angom Tseringom len jedna. Voľba padla na vtedy 35-ročnú Džunko Tabeiovú. Vrchol Mount Everestu dosiahla 16. mája 1975. Stala sa prvou ženou, ktorá vystúpila na najvyšší vrchol sveta, v tom čase bola 36. horolezcom, ktorému sa to podarilo.
Po historickom výstupe na Mount Everest postupne zdolávala najvyššie vrcholy rôznych krajín sveta až sa jej podarilo dosiahnuť ďalšie prvenstvo. V roku 1992 sa jej ako prvej žene podarilo zdolať tzv. Korunu Zeme (Seven Summits), čiže najvyššie hory na všetkých siedmich svetadieloch.
V rámci výstupov navštívila viac ako 60 krajín sveta. Posledný výstup na vrchol absolvovala v júni 2011 vo svojej domovine, kedy vystúpila na najvyššiu horu Japonska – Fudži (3776 m n. m.).
Štyri roky pred smrťou diagnostikovali Džunko Tabeiovej rakovinu, ale napriek tomu ďalej pokračovala v zdolávaní vrcholov. Zákernej chorobe podľahla vo veku 77 rokov 20. októbra 2016 v jednej z nemocníc na okraji Tokia.
Zdroj feed teraz.sk
