Kanada a Austrália majú dohodu o vývoji radarového systému

Ottawa 19. marca (TASR) – Kanada a Austrália dospeli k dohode o vývoji radarového systému v hodnote šesť miliárd kanadských dolárov (3,83 miliardy eur), ktorý umožní lepšiu kontrolu nad územím Arktídy. Kanadský premiér Mark Carney o tom informoval v utorok v meste Iqaluit, metropole samosprávneho územia Nunavut v kanadskej Arktíde, kam zavítal v rámci záverečnej etapy svojej prvej oficiálnej cesty vo funkcii predsedu vlády, ktorú prebral od Justina Trudeaua. Správu o tom priniesla agentúra AFP. Očakáva sa, že radar vyvinutý spoločne s Austráliou bude pre prevádzku pripravený už v roku 2029, uviedol nemenovaný zdroj.

Carney argumentoval, že Kanada musí prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju obranu, keďže priority USA sa menia. Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa pred tým Carney označil za krajinu, ktorej Kanada „už nemôže dôverovať“.

Medzinárodné inštitúcie a normy, ktoré zaisťovali bezpečnosť Kanady, sú „teraz spochybňované“ a priority Spojených štátov, ktoré boli kedysi v súlade s kanadskými, „sa začínajú meniť,“ uviedol Carney a zdôraznil, že Kanada by sa pri svojej obrane nemala spoliehať na iných.

Na margo dohody o radarovom systéme povedal, že Austrália je lídrom v oblasti tzv. over-the-horizon radarov – pokročilého systému, ktorý umožňuje nepretržité sledovanie hrozieb na rozsiahlom území.

AFP poznamenala, že táto nová sieť nahradí zastaraný systém varovania z čias studenej vojny, ktorého súčasťou sú radarové stanice od Aljašky po Quebec a ktoré nie sú schopné reagovať na ohrozenie najnovšími strelami.

Okrem toho Ottawa investuje ďalších 420 miliónov kanadských dolárov do posilnenie svojej celoročnej vojenskej prítomnosti na Ďalekom severe.

Carney objasnil, že bezpečnosť Kanady je absolútnou strategickou prioritou jeho vlády. Avizoval, že „budeme musieť urobiť viac“.

Financovanie arktického radaru bolo oznámené ešte za Trudeaua, ale rozhodnutie o partnerstve s Austráliou bolo predstavené v utorok.

Kanada si stanovila bezpečnosť Arktídy ako prioritu ešte pred návratom prezidenta USA Donalda Trumpa do Bieleho domu, a to v súvislosti s obavami z možnej ruskej agresie, ale aj s tým, že topenie ľadu spôsobené zmenou klímy otvára tento región pre ťažbu surovín.

Diskusie o posilnení obranyschopnosti súvisia aj Trumpovým opakovaným spochybňovaním suverenity Kanady, ktorá pritom donedávna považovala svoje bezpečnostné väzby s Washingtonom za veľmi pevné.

Noví kanadskí premiéri si zvyčajne ako prioritu po nástupe do funkcie stanovali telefonát s americkým prezidentom, ale vzhľadom na to, že krajiny v súčasnosti vedú obchodnú vojnu iniciovanú Trumpom zvýšenými clami, zostáva nejasné, kedy Carney a Trump absolvujú spoločný telefonický rozhovor. Carney v utorok povedal, že s Trumpom bude „vo vhodnom čase“ viesť „komplexnú“ diskusiu o obchode.