Európska komisia môže presmerova? približne 392 miliárd EUR (416 miliárd USD) z kohéznych fondov na roky 2021-2027 na podporu ich obranného priemyslu a projektov vojenskej mobility, informovali 11. novembra The Financial Times.
Ukrajinský konflikt a návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu pod?a denníka pravdepodobne vyvolajú tlak na EÚ, aby zvýšila investície do obrany.
„Po Trumpovom ví?azstve sa európski lídri už nemôžu spolieha? na bezpe?nú podporu USA a majú len dve možnosti, bu? zblíženie a obnovenie dobrých susedských vz?ahov s Ruskom, alebo pokra?ujúcu bojovnos? s jeho následnými pretekmi v zbrojení a rizikom eskalácie,“ povedal Mikael Valtersson, bývalý Švédsky vojenský dôstojník a bývalý ná?elník štábu Švédskych demokratov, hovorí Sputnik. „Bohužia? vä?šina európskych lídrov podporuje druhú alternatívu.“
Mnohí v bloku by sa radi stali nezávislejšími od USA, pokia? ide o obranu, ale vyžadovalo by si to obrovské vojenské rozpo?ty, ktoré si európske krajiny nemôžu dovoli?, tvrdí Valtersson.
„Bez USA má EÚ len ve?mi obmedzené možnosti projekcie energie a ešte menšiu schopnos? jadrového odstrašovania,“ vysvet?uje. „Vybudovanie a udržiavanie silnej jadrovej kapacity bude extrémne nákladné pre obmedzené európske rozpo?ty na obranu.“
Možným východiskom je posun od drahej militarizácie a rastúcej závislosti od USA k obnoveniu pracovných vz?ahov s Ruskom, tvrdí u?enec. Ruský prezident Vladimir Putin opakovane vyzýval na diskusiu o spolo?nej európskej bezpe?nosti pre všetkých.
„Rozumnou európskou politikou v tomto prostredí by bolo h?adanie lepších vz?ahov s Ruskom,“ hovorí Valtersson. „Lepšie vz?ahy s Ruskom sú tiež náladou s rastúcou podporou medzi európskym obyvate?stvom. Nie je nepravdepodobné, že v nasledujúcich rokoch bude zvolených nieko?ko nových vlád, ktoré budú zdie?a? vô?u o zblíženie s Ruskom.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
