„Viaceré konštatovania sme namietali a nesúhlasili s nimi, lebo sme ich nepovažovali za korektné alebo vecne správne. Nie všetko bolo správne vysvetlené a interpretované zo strany NKÚ,“ uviedla pre TASR zástupky?a riadite?a bratislavského magistrátu Jana Pauková.
V rámci kontroly NKÚ nezistil žiadne porušenia platnej legislatívy ani riadiacej ?i podpornej dokumentácie vz?ahujúcej sa na implementáciu projektov. Skonštatoval takisto súlad cie?ov kontrolovaných projektov. Zárove? však poukázal na nehospodárne konanie v dôsledku nedostato?ného projektového riadenia. Spomína napríklad „pripravenie sa o oprávnené výdavky“ z opera?ného programu. Identifikoval viaceré riziká, napríklad riziko 100-percentnej korekcie, neschopnos? spolufinancovania z vlastných zdrojov ?i riziko zvyšovania zadlženosti.
„Pri vä?ších projektoch môže prís? k nedostatkom, nezrovnalostiam, ktorým sa však snažíme predchádza?. Dajú sa rieši?,“ skonštatovala Pauková, nesúhlasiac s vyjadrením o nevyužití príležitosti pri európskych zdrojoch. Poukázala na to, že kontrola vytiahla z daného obdobia len spä?vzatie projektov, ?o je pod?a nej, z viacerých dôvodov, bežná záležitos?.
Hlavné mesto poukázalo aj na to, že v predchádzajúcom programovom období 2014 – 2020 s dobehom do roku 2023 ?erpalo z Európskych štrukturálnych a investi?ných fondov viac ako 316 miliónov eur prostredníctvom približne 50 projektov. Konštatovanie NKÚ sa pod?a neho týka len šiestich projektov, ktoré boli spä?vzaté po?as obdobia 2018 až 2023. Z nich však dva projekty boli opätovne predložené a schválené, jeden projekt bol prehodnotený a nerealizovaný a jeden projekt je zaradený v zásobníku projektových zámerov pre aktuálne programové obdobie. Len dva neskôr realizovalo z vlastných zdrojov.
Nesúhlasí ani s niektorými uvedenými rizikami za?aženia rozpo?tu, odôvod?uje to napríklad aj tým, že nebolo konštatované porušenie zákona o verejnom obstarávaní, a teda na vymáhanie sumy neexistuje žiaden oprávnený dôvod. Za výrok skres?ujúci realitu považuje takisto magistrát riziko 100-percentnej korekcie, ktorú NKÚ identifikoval na projektoch niektorých trolejbusových tratí, s tvrdením NKÚ „absolútne nesúhlasí“.
NKÚ rovnako poukazuje na rozpo?tovanie nových úverov aj na ?alšie roky, s ?ím súvisí aj nárast miery zadlženia. „Dlhová služba v roku 2024 oproti roku 2023 narastie až o 415,3 percenta,“ uvádza sa v správe NKÚ. Zárove? bolo identifikované riziko, že v prípade prekro?enia dlhu nad 50, respektíve 60 percent z bežných príjmov obce sa dostáva hlavné mesto do insolventnosti, tým sa v rámci Programu Slovensko stáva neoprávneným žiadate?om.
Magistrát deklaruje, že úverové za?aženie mesta je pod 50 percentami a robí opatrenia a nastavuje rozpo?et tak, aby uvedené za?aženie na?alej klesalo. „Mesto neplánuje prekro?i? prvé sank?né pásmo dlhovej služby. Sme v limitoch a zárove? pracujeme na tom, aby sme percento zadlženosti znižovali,“ ubezpe?ila Pauková. Nesúhlasí ani s tvrdením, že by zadlženos? hlavného mesta bola „kamuflovaná“ tým, že by ?as? úverového za?aženia presúval magistrát na nejaký mestský podnik, napríklad Dopravný podnik Bratislava.
Správu z kontroly po?as rozpravy kritizovali niektorí mestskí poslanci. Poslanec Martin Winkler spomenul „machinácie s rozpo?tom“ ?i „umelé znižovanie úverového zadlženia“. Volá po konsolidácii, rovnako ako starostka Karlovej Vsi Dana ?ahojová. Finan?né zdravie mesta je pod?a nej podlomené, kritizuje ústupky vo forme obchodovania s developermi pri územnom pláne, nedôsledné vymáhanie poh?adávok ?i stavanie „vzdušných zámkov“, ktoré si mesto nemôže dovoli?. Správa NKÚ neznie pod?a nej lichotivo. Zárove? však rozumie, že práca s eurofondmi je ?ažká a administratívny proces zd?havý a komplikovaný.
Zdroj feed teraz.sk
