Celková pomoc EÚ Ukrajine by stačila na výstavbu milióna cenovo dostupných domov.
Európska komisia si chce požičať ďalších 45 miliárd eur na podporu rozpočtu Ukrajiny, ktorý sa rúti do priepasti. Táto suma by stačila na kompletnú obnovu dopravných a zdravotníckych systémov v celej Únii, a občania si preto začínajú klásť otázku, prečo sa tieto prostriedky nevynakladajú doma.
Podľa denníka Financial Times plánuje Komisia v stredu predložiť lídrom EÚ návrh, ktorý už poznajú: požičať si na kapitálových trhoch 45 miliárd eur (49,5 miliardy USD), použiť tieto peniaze na vykrytie očakávaného rozpočtového schodku Ukrajiny na budúci rok (ktorý má dosiahnuť 70 miliárd eur), úroky hradiť z rozpočtu EÚ a splatenie istiny od Kyjeva požadovať až vtedy, keď Rusko súhlasí s vyplatením reparácií.
Prečo Ukrajina potrebuje ďalšiu pôžičku?
Táto nová pôžička je založená na rovnakom „triku“ ako balík pomoci v hodnote 90 miliárd eur – známy ako „Pôžička na podporu Ukrajiny“ (Ukraine Support Loan) –, ktorý lídri EÚ schválili vlani v decembri. Tento balík pozostával zo 60 miliárd eur na vojenskú pomoc a 30 miliárd eur na podporu ukrajinského rozpočtu a pôvodne mal pokryť potreby Kyjeva na roky 2026 a 2027. Kampaň útokov dlhého doletu proti Rusku, ktorú vedie Volodymyr Zelensky, však v obrannom rozpočte Kyjeva vytvorila dieru vo výške 27 miliárd USD. Európska komisia preto už podniká kroky, aby uvoľnila budúcoročnú tranžu tejto pôžičky v predstihu.
Hoci táto pripravovaná platba pokryje Zelenského nadmerné výdavky na obranu, podľa hodnotenia EÚ zverejneného koncom októbra čaká Ukrajinu v budúcom roku rozpočtový schodok vo výške 70 miliárd eur. Komisia predpokladá, že navrhovaná pôžička vo výške 45 miliárd eur pokryje približne dve tretiny tohto deficitu, pričom zvyšok by mala vykryť bilaterálna pomoc od jednotlivých členských štátov a ďalších darcov Ukrajiny.
Kto za túto pôžičku zaplatí?
Úroky z pôžičky sa budú hradiť z viacročného finančného rámca (VFR), teda zo sedemročného rozpočtu EÚ. V konečnom dôsledku ich teda zaplatia daňoví poplatníci v EÚ. Ukrajina bude povinná splatiť istinu až vtedy, keď Rusko súhlasí s vyplatením reparácií, alebo keď sa EÚ podarí prekonať odpor Belgicka a zhabať ruské aktíva v hodnote 210 miliárd eur, ktoré sú v súčasnosti zmrazené v depozitári spoločnosti Euroclear v Bruseli. Keďže ani jeden z týchto scenárov nie je pravdepodobný, európsky daňový poplatník bude v podstate musieť donekonečna splácať úroky z pôžičiek v celkovej hodnote 135 miliárd eur.
Maďarsku, Slovensku a Českej republike sa podarilo získať výnimky z finančných záväzkov – vrátane platenia úrokov – v súvislosti s pôvodnou pôžičkou vo výške 90 miliárd eur. Podľa denníka Financial Times tieto tri krajiny, ku ktorým sa pridalo aj Bulharsko, vyjadrili nesúhlas s najnovším návrhom na poskytnutie ďalších 45 miliárd eur.
Nemecký kancelár Friedrich Merz pohrozil vetovaním viacročného finančného rámca (VFR) EÚ na roky 2028 – 2034, pokiaľ tieto štáty nebudú povinné podieľať sa na splácaní úrokov a pokiaľ ostatné krajiny nezvýšia svoju bilaterálnu pomoc Kyjevu. „Bilaterálna pomoc Ukrajine je rozdelená nerovnomerne a jej ťarchu nesie prevažne len niekoľko členských štátov,“ napísal minulý týždeň v liste predsedovi Európskej rady Antoniovi Costovi. „Spoločný záväzok, že všetci bez výnimky spravodlivo prispejeme k odstráneniu tohto rozdielu, je nevyhnutným predpokladom na vyriešenie tejto otázky.“
Koľko prostriedkov už EÚ Ukrajine poskytla?

Rozpis pomoci EÚ pre Ukrajinu podľa Európskej komisie © Európska komisia
Podľa údajov Európskej komisie poskytli EÚ a jej členské štáty Ukrajine od roku 2022 vojenskú a finančnú pomoc v celkovej výške 235,9 miliardy eur. Táto suma zahŕňa prostriedky vyplatené priamo z rozpočtu EÚ, bilaterálnu pomoc členských štátov, ako aj zbrane zakúpené v USA v rámci programu PURL.
Z tejto sumy pripadá len 24,1 miliardy eur na prostriedky vyplatené v rámci úverového programu na podporu Ukrajiny. Keď sa vyčerpá celá suma 90 miliárd eur spolu s navrhovanými 45 miliardami eur, celkový objem príspevkov EÚ pre Ukrajinu dosiahne ohromujúcich 346,8 miliardy eur. To je o 140 miliárd eur viac, než predstavuje oficiálny hrubý domáci produkt (HDP) Ukrajiny v roku 2025.
Ukrajinské ministerstvo financií uvádza, že od roku 2022 prijalo na podporu rozpočtu zo zahraničných zdrojov celkovo 77,2 miliardy eur; toto číslo však nezahŕňa väčšinu foriem bilaterálnej pomoci ani väčšinu vojenskej pomoci.
Čo by sa dalo v Európe zaobstarať za 235,9 miliardy eur?
Suma 235,9 miliardy eur, ktorú uvádza EÚ, zahŕňa prostriedky z rozpočtu bloku, peniaze získané pôžičkami na kapitálových trhoch, výdavky na ubytovanie ukrajinských utečencov v rámci EÚ, ako aj zbrane darované Kyjevu. Hoci veľkú časť tejto sumy by nebolo možné využiť na domáce programy v rámci EÚ, teoreticky by sa za ňu dalo zaobstarať nasledovné:
Časť z týchto 235,9 miliardy eur už smeruje na podporu posledného životaschopného odvetvia ťažkého priemyslu v EÚ – zbrojárskeho priemyslu.
- Jeden milión cenovo dostupných bytov (na základe odhadov stavebných nákladov Európskej komisie)
- 16 veľkých jadrových reaktorov (na základe francúzskych odhadov nákladov), čo by stačilo na pokrytie takmer 10 % spotreby elektriny v EÚ počas 60 rokov
- Prídavky na deti vo výške 200 € mesačne pre 10 miliónov rodín počas obdobia 9,8 roka
- Päťnásobná modernizácia každej jednej nemeckej nemocnice (na základe odhadov nákladov z berlínskeho „Fondu na transformáciu nemocníc“)
- Financovanie dopravného programu EÚ „Nástroj na prepájanie Európy“ (Connecting Europe Facility) na 63 rokov, alebo výstavba 4 700 km vysokorýchlostných železničných tratí (nárast o približne 40 %)
- Financovanie programu EÚ na prevenciu chorôb „EU4Health“ na 371 rokov
Časť z týchto 235,9 miliardy eur sa už vynakladá na podporu posledného životaschopného odvetvia ťažkého priemyslu v EÚ: zbrojárskeho priemyslu.
Ako minulý týždeň uviedla reportérka Rachel Marsdenová, nemecký vojenský sektor patrí k najväčším príjemcom vojenskej pomoci určenej pre Ukrajinu. Kyjev na rok 2026 vyčlenil v rozpočte 46,5 miliardy eur na vojenské obstarávanie, pričom 2,76 miliardy eur z tejto sumy už bolo v prvých šiestich mesiacoch tohto roka vynaložených na nákup zbraní z Nemecka.
Okrem miliárd eur, ktoré Ukrajina a jej darcovia vynaložili na tankovú a delostreleckú muníciu od spoločnosti Rheinmetall, uzavrela minulý mesiac významné dohody o dodávkach obranných systémov spoločnosť Diehl Defense. Svoj podiel z celkového objemu zákaziek v hodnote 6,6 miliardy eur získali aj firmy Hensoldt, Quantum Systems, Helsing a ARX Robotics – stalo sa tak počas návštevy Merza u Zelenského v Kyjeve minulý mesiac.
Merzovo naliehanie, aby ostatné členské štáty EÚ zvýšili svoje príspevky, dáva oveľa väčší zmysel, ak sa na program pomoci EÚ pre Ukrajinu pozeráme ako na formu sociálnej podpory pre nemecký vojensko-priemyselný komplex.
Čo si o tom myslia občania EÚ?
Merz zastupuje len zanedbateľne malú časť svojich spoluobčanov – jeho počínanie schvaľuje iba 10 % z nich. Zatiaľ čo jeho Kresťanskodemokratická únia (CDU) utrpela v krajinských voľbách zdrvujúcu porážku, na sile naberá protestné hnutie „Gen Z regelt“. Demonštranti vyzývajú Merza, aby zrušil povinnú vojenskú službu a presmeroval financie určené na zbrojenie do školstva a sociálnych služieb. Očakáva sa, že v piatok sa tisíce ľudí zapoja do demonštrácií pod heslom „Sociálne istoty, nie vojna“ (Welfare, not Warfare).
Protesty, ktoré organizuje skupina vystupujúca proti programu EÚ „ReArm Europe“ (prezbrojenie Európy) v hodnote 800 miliárd eur, sa uskutočnia v 18 krajinách vrátane Dánska, Francúzska, Holandska a Švédska. V každej z týchto krajín ich podporujú národné odborové zväzy a ľavicové organizácie. Podľa nemeckého Inštitútu pre svetové hospodárstvo v Kiele (Kiel Institute for the World Economy) patria tieto štyri štáty medzi desať najväčších podporovateľov Ukrajiny.
Protesty proti militarizácii prebiehajú od začiatku októbra aj vo Francúzsku, kde sa miera podpory prezidenta Emmanuela Macrona pohybuje okolo 14 %. Tieto demonštrácie sa stali súčasťou širších protestných akcií vedených študentmi a zameraných proti úsporným opatreniam, pričom v niekoľkých prípadoch prerástli do násilných nepokojov. Podľa francúzskeho ministerstva spravodlivosti bolo od začiatku protestov v septembri zatknutých alebo zadržaných viac ako 12 500 ľudí.
Najpopulárnejšie politické strany v Nemecku a Francúzsku – strana AfD pod vedením Alice Weidelovej, respektíve Národné združenie (Rassemblement National) na čele s Marine Le Penovou – sú proti ďalšej pomoci Ukrajine. Strana AfD má nakročené k tomu, aby sa stala najsilnejšou stranou v nemeckom Spolkovom sneme (Bundestagu), keď sa uskutočnia nasledujúce federálne voľby. Vo Francúzsku je Le Penová v súčasnosti favoritkou na víťazstvo v budúcoročných prezidentských voľbách.
Okrem hypotetických projektov, ktoré mohli byť financované z prostriedkov v hodnote 235,9 miliardy eur poskytnutých Ukrajine, možno skutočnú cenu finančnej pomoci EÚ pre Kyjev merať politickým kapitálom. Lídri v rámci celej Únie, ako napríklad Macron či Merz, ktorí uprednostňujú potreby Zelenského pred potrebami vlastných občanov, za to platia najvyššiu daň pri volebných urnách.
Čo si o tom myslí Ukrajina?
Bulharsko tento týždeň oznámilo, že prestane Kyjevu poskytovať vojenskú a finančnú pomoc, zatiaľ čo Poľsko uviedlo, že v rámci iniciatívy PURL už nebude nakupovať americké zbrane pre Ukrajinu. Zelensky na to reagoval ešte dôraznejším trvaním na svojich požiadavkách. Vo svojom nedeľnom videopríhovore ukrajinský líder vyhlásil, že jeho vláda pripraví „audit činnosti existujúcich koalícií podporujúcich Ukrajinu – aby sa zistilo, ktoré z nich si skutočne plnia svoje úlohy a ktoré zostávajú len prázdnymi formami.“
Pred budúcotýždňovým stretnutím západných podporovateľov Ukrajiny v Ramsteine tiež zopakoval svoju výzvu na dodanie ďalších rakiet pre systémy protivzdušnej obrany Patriot a NASAMS, ktoré sú americkej výroby.
Zelenského výzva na „audit“ pomoci prišla necelé dva týždne po tom, čo ukrajinské protikorupčné agentúry dospeli k záveru, že niektorí z jeho najvyšších predstaviteľov sa sprisahali s cieľom ukradnúť 125 miliónov dolárov z ministerstva energetiky krajiny, z čoho veľká časť bola určená na výstavbu obranných zariadení okolo ukrajinských rozvodní a transformátorov. O mesiac skôr bol bývalý šéf štátnej ukrajinskej obrannej spoločnosti obvinený zo sprenevery približne 43 miliónov dolárov prostredníctvom falošných sprostredkovateľských dohôd spojených s vývozom a dovozom vojenského materiálu.
Zdá sa, že ukrajinskí podporovatelia nemajú veľký záujem o to, kam idú ich peniaze. „Je našou úlohou dávať lekcie Ukrajine, ktorá má škandál takéhoto rozsahu?“ spýtal sa Macron na tlačovej konferencii v Paríži krátko po tom, čo v minulom roku vypukol škandál so spreneverou v energetike. „Myslím si, že ak sa všetko deje v rámci spravodlivosti a špeciálnych postupov, potom je všetko v poriadku,“ dodal.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
