Zvyškové teplo je pod?a Janošovského napríklad ohriaty vzduch z komínov priemyselných podnikov, ale aj z bežných klimatizácií, administratívnych budov, nákupných centier, supermarketov a datacentier. Je ho dostupné ve?ké množstvo, pri?om sa pod?a neho takmer dve tretiny tepla využívajú neefektívne.
„Keby sme využili najvyšší možný potenciál nášho tepla, tak v prípade miest by to bolo na úrovni desiatich miliónov gigajaulov (GJ), v prípade priemyslu to bolo až 13 miliónov GJ. V podstate by sme dokázali vykurova? zhruba 50 % spotreby obchodov a služieb. Ak by sme sa pozreli na domácnosti, tam nám vyšlo okolo 23 % bytov,“ uviedol Janošovský. Odkázal sa na európske štúdie, ktoré vychádzajú z verejne dostupných dát.
Výhodou Slovenska je pod?a neho hustá sie? dia?kového vykurovania v mestách. „Niektoré výrobné jednotky vykurujú pri?ahlé budovy, prípadne vznikajú nejaké komunitné centrá, ktoré využívajú odpadné zdroje tepla,“ dodal Janošovský.
Najefektívnejšie je pod?a neho využi? teplo tam, kde vzniklo. „Takýmto spôsobom fungujú priemyselné podniky. Tie sa snažia tie spaliny vypúš?a? ?o najstudenšie a využi? to teplo maximálne vo svojom procese. Je to ekonomické a zárove? to minimalizuje straty do okolia,“ priblížil.
Najviac tepla pod?a analýzy GreenTalk má k dispozícii Košický kraj, najmä v?aka svojmu priemyslu, nasleduje Bratislava a Žilina. „Žilinský, Košický a Prešovský kraj sú práve tie kraje, ktoré sú najviac ohrozené energetickou chudobou. Práve tam nám vyšlo, že máme k dispozícii relatívne tento lacný a nezne?is?ujúci zdroj tepla,“ doplnil Janošovský.
Pri plnom využití potenciálu tohto tepla by pod?a portálu Euractiv Slovensko dokázalo nahradi? 85 % kone?nej spotreby zemného plynu v priemysle, polovicu potreby tepla v sektore obchodu a služieb. Tým by sa pod?a Janošovského mohla výrazne znížila závislos? Slovenska od fosílnych palív.
Zdroj feed teraz.sk
