?lenské krajiny NATO sa minulý týžde? na summite v Haagu dohodli na tom, že najneskôr do roku 2035 zvýšia svoje vojenské výdavky na úrove? piatich percent hrubého domáceho produktu ro?ne. Z tejto sumy by priamo na armádu malo ís? 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta má by? ur?ených na ?alšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním ?i rekonštrukciou infraštruktúry.
Aliancia zárove? ozna?ila Rusko za „dlhodobú hrozbu“ pre kolektívnu bezpe?nos? ?lenských štátov a potvrdila podporu Ukrajine, ktorej bezpe?nos? „prispieva k našej bezpe?nosti“. Sú?asne ozna?ili Rusko za dlhodobú hrozbu pre euroatlantickú bezpe?nos?.
NATO by sa pod?a Lavrova malo riadi? „zdravým rozumom“. Poukázal na nedávne vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina, pod?a ktorého plánuje Moskva výdavky na obranu dlhodobo znižova?. Putin priznal, že Rusko – ktoré už štvrtý rok vedie vojnu na Ukrajine – vynakladá na potreby obrany ro?ne 6,3 percenta HDP, ?o predstavuje 13,5 bilióna rub?ov (takmer 147 miliárd eur). Pod?a šéfa Krem?a je to však prive?a. Vojenské výdavky v Rusku tak tento rok predstavujú 32 percent výdavkov federálneho rozpo?tu. Putin zárove? odsúdil rozhodnutie ?lenských štátov NATO výrazne zvýši? svoje vojenské výdavky ako „agresívny“ záväzok.
Šéf po?skej diplomacie Radoslaw Sikorski po summite NATO upozornil, že Putin „krá?a po Brežnevovej ceste“, ke?že vedie nákladnú vojnu a núti Západ zvyšova? výdavky na obranu. Pripomenul, že podobné pre?aženie Sovietskeho zväzu viedlo k jeho rozpadu.
„Pravdepodobne predpokladá – ke?že je taký veštec -, že katastrofálny nárast výdavkov krajín NATO povedie aj k rozpadu tejto organizácie,“ komentoval Lavrov vyjadrenia Sikorského.
Zdroj feed teraz.sk
