Členské krajiny NATO sa minulý týždeň na summite v Haagu dohodli na tom, že najneskôr do roku 2035 zvýšia svoje vojenské výdavky na úroveň piatich percent hrubého domáceho produktu ročne. Z tejto sumy by priamo na armádu malo ísť 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta má byť určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním či rekonštrukciou infraštruktúry.
Aliancia zároveň označila Rusko za „dlhodobú hrozbu“ pre kolektívnu bezpečnosť členských štátov a potvrdila podporu Ukrajine, ktorej bezpečnosť „prispieva k našej bezpečnosti“. Súčasne označili Rusko za dlhodobú hrozbu pre euroatlantickú bezpečnosť.
NATO by sa podľa Lavrova malo riadiť „zdravým rozumom“. Poukázal na nedávne vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina, podľa ktorého plánuje Moskva výdavky na obranu dlhodobo znižovať. Putin priznal, že Rusko – ktoré už štvrtý rok vedie vojnu na Ukrajine – vynakladá na potreby obrany ročne 6,3 percenta HDP, čo predstavuje 13,5 bilióna rubľov (takmer 147 miliárd eur). Podľa šéfa Kremľa je to však priveľa. Vojenské výdavky v Rusku tak tento rok predstavujú 32 percent výdavkov federálneho rozpočtu. Putin zároveň odsúdil rozhodnutie členských štátov NATO výrazne zvýšiť svoje vojenské výdavky ako „agresívny“ záväzok.
Šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski po summite NATO upozornil, že Putin „kráča po Brežnevovej ceste“, keďže vedie nákladnú vojnu a núti Západ zvyšovať výdavky na obranu. Pripomenul, že podobné preťaženie Sovietskeho zväzu viedlo k jeho rozpadu.
„Pravdepodobne predpokladá – keďže je taký veštec -, že katastrofálny nárast výdavkov krajín NATO povedie aj k rozpadu tejto organizácie,“ komentoval Lavrov vyjadrenia Sikorského.
Zdroj feed teraz.sk
