„Oceňujeme zámer odstrániť nadmernú regulačnú záťaž najmä v oblastiach CSRD (smernica o podávaní správ o udržateľnosti podnikov), CS3D (smernica o náležitej starostlivosti v oblasti trvalej udržateľnosti podnikov), taxonómie a CBAM (mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach). Považujeme pritom za kľúčové zabezpečiť právnu istotu, harmonizáciu naprieč členskými štátmi a minimalizovanie negatívnych dosahov na malé a stredné podniky,“ priblížil generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták.
RÚZ podľa neho podporuje pokračovanie tohto procesu s cieľom vytvoriť jasné, konzistentné a predvídateľné regulačné prostredie. „Zároveň je nevyhnutné, aby implementácia rešpektovala zásady proporcionality a praktickej realizovateľnosti. Očakávame, že ďalšie kroky budú aktívne reflektovať spätnú väzbu podnikateľského sektora a prispejú k posilneniu jednotného trhu,“ zdôraznil Hošták.
„Akékoľvek kroky smerujúce k zjednodušeniu aktuálne preregulovaného prostredia EÚ vítame. Typickým príkladom je úprava v rámci Omnibus 1, kde nejde len o finančnú úsporu, ale najmä o odstránenie nezmyselného uplatňovania pravidiel aj na drobné dovozy,“ podčiarkol viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Roman Karlubík.
„Rozumieme potrebe udržateľnosti a nespochybňujeme význam zelených cieľov. Je správne, že sa pravidlá nastavujú tak, aby firmy neplytvali energiou na nadmerné výkazníctvo, ale mohli sa sústrediť na samotné zelené ciele. Dôležité je nájsť primeraný pomer medzi tým, čo treba vykázať, a tým, čo má reálny prínos pre udržateľnosť. Vnímame to ako prirodzené vyústenie a súčasť vylaďovania systému,“ doplnil Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD).
„Podporujeme cieľ CBAM ako klimatického nástroja, no len ak bude fungovať spravodlivo, efektívne a so zohľadnením potrieb európskeho a slovenského priemyslu. Konečný rámec musí zabezpečiť férovosť, predvídateľnosť a podporu transformácie bez navyšovania administratívnej záťaže. CBAM nemôže byť ďalšou reguláciou, ktorá prehĺbi konkurenčný deficit EÚ voči tretím krajinám,“ poznamenal Lasz.
EÚ podľa slov výkonného riaditeľa Klubu 500 Tibora Gregora namiesto znižovania záťaže podnikateľského prostredia zavádza nové schémy (napríklad CBAM, taxonómiu, ESG reporting), ktoré zvyšujú náklady bez priamych environmentálnych efektov.
Kľúčové priemyselné odvetvia ako hutníctvo, chémia, energeticky náročné odvetvia či automobilový priemysel čelia podľa Gregora systematickému znevýhodňovaniu a absencii ochranných mechanizmov. „Zatiaľ čo tretie krajiny podporujú svoj priemysel, EÚ prostredníctvom Green Dealu skôr komplikuje podnikanie vlastným producentom,“ dodal Gregor. Ak bude súčasný kurz pokračovať, dôsledkom bude podľa neho deindustrializácia Európy, strata pracovných miest a prehlbovanie regionálnych rozdielov.
Európska komisia (EK) 21. mája, v rámci legislatívneho balíka Omnibus, navrhla zjednodušujúce opatrenia, ktoré podnikom v EÚ ušetria ďalších 400 miliónov eur ročne. Nové opatrenia sa pridávajú k predošlému úsiliu EK o zjednodušenie predpisov, ktoré má podnikom ušetriť osem miliárd eur. Poslanci Európskeho parlamentu 22. mája v Bruseli schválili návrh z dielne EK o zmenách mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM), ktorý je súčasťou balíka zjednodušujúcich opatrení (Omnibus 1) predloženého koncom februára.
Zdroj feed teraz.sk
