Cissého priekopnícka kariéra v kinematografii trvala viac ako polstoro?ia a bola poznamenaná oddanos?ou africkým príbehom, hlbokým humanizmom a politickou angažovanos?ou, dodala AFP.
V roku 1987 získal cenu poroty na filmovom festivale v Cannes za film Yeelen (Jas), ktorý vychádza z legiend národa Bambara zo západnej Afriky. V roku 2023 ho v Cannes ocenili cenou Carrosse d’Or (Zlatý ko?iar) – ude?ovanou režisérom, ktorí ovplyvnili históriu kinematografie svojou smelos?ou, prísnymi štandardmi a neústup?ivos?ou v inscenovaní.
AFP doplnila, že túto cenu vlani Cissému ukradli z jeho domu. Neskôr sa našla.
Cissé bol jedným z iba dvoch filmárov, ktorí dvakrát získali hlavnú cenu na Panafrickom filmovom a televíznom festivale v Burkine Faso (FESPACO), ktorý patrí medzi najvä?šie a najprestížnejšie v Afrike. Vo štvrtok mal lietadlom odcestova? do burkinskej metropoly Ouagadougou, aby tam od 22. februára viedol porotu 29. ro?níka tohto festivalu.
Bol zástancom jedine?nosti afrického filmového umenia: v rozhovore pre AFP z roku 2011 Cissé vyzval novú generáciu afrických filmárov, aby sa usilovali o nezávislos? od európskeho financovania, aby nemuseli „zakaždým prosi? o peniaze z Európy„.
V roku 2023 v rozhovore pre AFP po?as festivalu v Cannes Cissé kritizoval „cenzúru“ a „poh?danie“, ktoré pod?a neho bránia distribúcii afrických filmov po celom svete.
Aj v de? svojej smrti naliehal na vojenských vodcov v Mali – ktorí vyhlásili rok 2025 za rok kultúry -, aby pomohli malijskému filmovému priemyslu dobehnú? svojich kontinentálnych súperov. „Nesta?í robi? filmy, treba, aby diela bolo vidie?. Nech nám úrady pomôžu s výstavbou kín,“ vyzval v stredu ráno na tla?ovej konferencii.
Zdroj feed teraz.sk
