Cissého priekopnícka kariéra v kinematografii trvala viac ako polstoročia a bola poznamenaná oddanosťou africkým príbehom, hlbokým humanizmom a politickou angažovanosťou, dodala AFP.
V roku 1987 získal cenu poroty na filmovom festivale v Cannes za film Yeelen (Jas), ktorý vychádza z legiend národa Bambara zo západnej Afriky. V roku 2023 ho v Cannes ocenili cenou Carrosse d’Or (Zlatý kočiar) – udeľovanou režisérom, ktorí ovplyvnili históriu kinematografie svojou smelosťou, prísnymi štandardmi a neústupčivosťou v inscenovaní.
AFP doplnila, že túto cenu vlani Cissému ukradli z jeho domu. Neskôr sa našla.
Cissé bol jedným z iba dvoch filmárov, ktorí dvakrát získali hlavnú cenu na Panafrickom filmovom a televíznom festivale v Burkine Faso (FESPACO), ktorý patrí medzi najväčšie a najprestížnejšie v Afrike. Vo štvrtok mal lietadlom odcestovať do burkinskej metropoly Ouagadougou, aby tam od 22. februára viedol porotu 29. ročníka tohto festivalu.
Bol zástancom jedinečnosti afrického filmového umenia: v rozhovore pre AFP z roku 2011 Cissé vyzval novú generáciu afrických filmárov, aby sa usilovali o nezávislosť od európskeho financovania, aby nemuseli „zakaždým prosiť o peniaze z Európy„.
V roku 2023 v rozhovore pre AFP počas festivalu v Cannes Cissé kritizoval „cenzúru“ a „pohŕdanie“, ktoré podľa neho bránia distribúcii afrických filmov po celom svete.
Aj v deň svojej smrti naliehal na vojenských vodcov v Mali – ktorí vyhlásili rok 2025 za rok kultúry -, aby pomohli malijskému filmovému priemyslu dobehnúť svojich kontinentálnych súperov. „Nestačí robiť filmy, treba, aby diela bolo vidieť. Nech nám úrady pomôžu s výstavbou kín,“ vyzval v stredu ráno na tlačovej konferencii.
Zdroj feed teraz.sk
