Št?tina ešte pred vstupom do politiky pôsobil ako vojnový reportér v bývalom Sovietskom zväze, od 70. rokov organizoval výpravy na Sibír a do Ázie. Po nežnej revolúcii sa stal ?lenom redakcie Lidových novín, ktorá ho vyslala ako spravodajcu do Moskvy. V roku 1993 krátko zastával pozíciu šéfredaktora tohto denníka.
Za svoju prácu získal Cenu Ferdinanda Peroutku a Cenu Františka Kriegla. V roku 1992 založil spolo?ne so Šimonom Pánkom neziskovú organizáciu ?lov?k v nouzi.
Pred okupáciou ?eskoslovenska v roku 1968 bol ?lenom KS?. Po vpáde sovietskych vojsk z nej však vystúpil a za?al bojova? proti komunizmu.
V roku 2004 úspešne kandidoval ako nestraník za Stranu Zelených do Senátu; v hornej komore parlamentu pôsobil desa? rokov a snažil sa napríklad zakáza? komunistickú stranu.
V roku 2013 bol na Ukrajine, ke? sa tam konali masové protivládne demonštrácie, proti ktorým brutálne zasiahli bezpe?nostné zložky. „Horúce dni na Ukrajine som prežíval priamo na Majdane v epicentre protestov. Ke? za?ala stre?ba, pomáhal som ošetrova? ranených,“ spomínal Št?tina. Následný vpád Ruska na Krym ozna?il za „brutálnu agresiu jedného štátu proti inému“.
Po tom, ?o Rusko vo februári 2022 za?alo inváziu na Ukrajinu, Št?tina v rozhovore pre Mladú frontu DNES ozna?il politiku ruského prezidenta Vladimira Putinovu za zlo?innú a konštatoval, že svet ho podcenil.
Spolo?ne s ?alším bývalým senátorom Martinom Mejst?íkom v roku 2024 navrhol zákaz komunistickej ideológie v ?eskej republike. Podobné výzvy obaja vzniesli už v rokoch 2006 a 2008, zostali však bez odozvy.
Zdroj feed teraz.sk
