Köhlera, kandidáta kresťanských demokratov (CDU) a liberálov (FDP), zvolilo Spolkové zhromaždenie za prezidenta ako prvého nestraníka v histórii. Funkciu obhájil aj o päť rokov neskôr. Bývalý ekonóm a hlavný nemecký vyjednávač pri rokovaniach o prijatí Maastrichtskej zmluvy bol v poradí deviatou hlavou štátu v povojnovom Nemecku.
Úrad spolkového prezidenta v smútočnom vyhlásení uviedol, že Köhler „presadzoval obraz Nemecka ako krajiny ideí, ktorá sa zjednotí, bude sebavedome formovať svoju budúcnosť a pôsobiť ako sila dobra vo svete.“
V zahraničnej politike podľa prezidentskej kancelárie „obhajoval spravodlivú globalizáciu s ohľadom na blaho všetkých ľudí.“ Jeho prioritou bola najmä Afrika, ktorú považoval za kľúčovú pre globálny rozvoj. Bol považovaný za znalca kontinentu a po odchode z politiky pôsobil aj ako vyslanec generálneho tajomníka OSN pre Západnú Saharu.
DPA pripomína, že jeho rozhodnutie odstúpiť z funkcie bolo v tom čase bezprecedentné. Podnetom k jeho rezignácii bol rozhovor pre Deutschlandradio Kultur, ktorý Köhler poskytol počas letu domov z návštevy nemeckých vojakov v Afganistane. V ňom zdôvodnil nasadenie nemeckých ozbrojených síl v zahraničí obranou nemeckých hospodárskych záujmov. Kritici mu vyčítali, že takto ospravedlňuje misiu v Afganistane, čo Köhler poprel. Kritika podľa neho nenapraviteľne poškodila jeho úrad a preto na funkciu rezignoval.
Podľa nemeckej agentúry prijímal Köhler sporné vnútropolitické rozhodnutia, a to najmä pri vetovaní zákonov. Za kontroverzné sa považuje aj jeho rozhodnutie rozpustiť Spolkový snem, ktorý v roku 2005 vyjadril nedôveru kancelárovi Gerhardovovi Schröderovi z radov sociálnych demokratov (SPD). Schröder vtedy pre spory vo vnútri SPD vyzval vlastných poslancov, aby mu vyslovili nedôveru s cieľom uskutočniť čo najskôr predčasné voľby.
Zdroj feed teraz.sk
