TASR pri príležitosti 20. výro?ia vstupu Slovenska do NATO prináša sériu dokumenta?ných materiálov.
Do Madridu pricestoval aj vtedajší americký prezident Bill Clinton s jasným úmyslom pusti? do NATO iba ?eskú republiku, Ma?arsko a Po?sko. Pod?a jeho slov iba tieto tri krajiny boli politicky a vojensky pripravené na vstup do Aliancie. „Myslím, že to bola dobrá investícia. Bol to dobrý a rozumný risk, ktorý nesmierne posilnil NATO… Platí dnes rovnako ako vtedy, možno ešte viac. Nikdy nemôžete považova? svoju bezpe?nos? za samozrejmos?,“ zaspomínal si Clinton na marcovej konferencii v Prahe pri príležitosti 25. výro?ia vstupu ?R do NATO.
Vladimír Me?iar, ktorý bol v ?ase madridského summitu predsedom vlády SR, na summite v Madride zablahoželal ?lenským štátom NATO k rozhodnutiu, ktoré urobili a pripomenul, že aj Slovenská republika sa snažila integrova? do Severoatlantickej aliancie. „NATO by nám malo veri? rovnako, ako my veríme NATO,“ uviedol v prejave na madridskom summite. Tiež zdôraznil, že európska bezpe?nos? je nedelite?ná. V závere konštatoval, že na cestu demokracie sme sa vydali z rôznych pozícií, ale cie? je rovnaký – ochrana ?udských práv a humanity. Spolo?ný dom bolo pod?a neho možné budova? len spolo?ným úsilím všetkých a nikto by nemal by? z tohto úsilia vynechaný.
„Plnoprávne ?lenstvo v NATO zostáva prioritou zahrani?nopolitickej orientácie SR. Slovensko je pripravené na?alej aktívne spolupracova? s Alianciou predovšetkým prostredníctvom Euroatlantickej partnerskej rady a posilneného Partnerstva za mier. Za?lenenie našej krajiny do NATO v perspektíve považujeme za základnú otázku národno-štátneho záujmu, spájame ju s ?alším rozvojom demokracie, ekonomickej prosperity a upev?ovania právneho štátu,“ uviedla v tom ?ase vo vyhlásení slovenská vláda.
Pod?a vtedajšieho prezident SR Michala Ková?a nepozvaním Slovenska k rozhovorom o ?lenstve v Aliancii vyjadrili jej ?lenské štáty, že neakceptujú politiku vtedajšej vládnej koalície. Išlo pod?a neho o neúspech nielen jej vládneho programu, ale aj princípov a praktík, ktoré vládna moc na Slovensku uplat?ovala. „Úprimné a vytrvalé úsilie mnohých prívržencov koalície, opozície, ako aj moje osobné na prospech prizvania Slovenska na rozhovory o rozšírení NATO v prvej vlne znehodnotila svojou ?innos?ou vláda a parlamentná vä?šina. Vyvrcholením tohto negatívneho pôsobenia bolo zmarenie májového referenda,“ píše sa vo vyhlásení prezidenta z 9. júla 1997. Upozornil tak na referendum o vstupe do NATO, ktorého ú?as? dosiahla 9,53 percenta, takže bolo neplatné.
Rozhodnutím o ?alšej vlne rozširovania nechalo NATO otvorené dvere aj Slovensku. Táto šanca mala by? pod?a Ková?a výzvou pre všetkých. „Bude záleža? na nás – ob?anoch, ?i vložíme svoju budúcnos? a osudy do rúk tým silám, ktoré sa budú jednozna?ne usilova? o upev?ovanie demokracie a o spolo?nú budúcnos? našej vlasti v rodine demokratických slobodných štátov, alebo tým, ktorí v slepej a nenásytnej túžbe po moci a majetku hazardujú s osudmi vlastnej krajiny. Nenechajme sa znechuti? do?asne zmarenou šancou,“ uzatvoril vyhlásenie prezident Michal Ková?.
Zdroj feed teraz.sk
