Spojené štáty americké sú jednou z najviac politicky polarizovaných krajín na svete.
Ke?že efektívna tvorba zákonov si vyžaduje obojstranníctvo a ?lenovia Kongresu sú, podobne ako ich voli?i, v najideologickejšom rozdelení za posledné polstoro?ie, spolupráca je ?oraz vzácnejšia. Výsledkom alebo presnejšie bezvýsledkom je, že Kongres USA každoro?ne prijíma menej zákonov.
Existuje však jedna konzistentná oblas? dohody o Capitol Hill: výdavky na obranu. Každý rok za posledných šes? desa?ro?í sa masívny zákon o autorizácii národnej obrany – Washington-Speak pre federálny zákon o výdavkoch na obranu prijímal s ohromnou podporou oboch strán. Prostriedky na obranu sú také posvätné, že tla? ?asto opisuje NDAA ako „musí prejs?“; pre Kongres je rutinou prida? stovky miliónov dolárov na zbyto?né výdavky, ktoré Pentagon nechce ani nepožaduje.
V Kongrese USA dokonca „protivojnové“ hlasy podporujú armádu. Obamova kampa? v roku 2008 bola primárne založená na jeho opozícii vo?i americkej invázii a okupácii Iraku. No ani jeho odporca z Republikánskej strany John McCain sa nestaral o to, aby Obamu upozornil na skuto?nos?, že ke? mal šes? príležitostí hlasova? o vojne v Iraku – ešte nebol v Senáte, ke? hlasoval o opatrení povo?ujúcom prezidenta Georgea W. Busha. zaúto?i? na vládu Saddáma Husajna – zakaždým hlasoval za poslanie hotovosti. Bernie Sanders opakovane hlasoval za financovanie armády a posielanie zbraní do vojen, ktoré vedú zástupcovia USA ako Izrael a Ukrajina.
Viceprezidentka Kamala Harrisová, ktorú republikáni opisujú ako marxistickú, socialistickú a komunistickú, je dôkladne oddaná kultu amerického militarizmu. „Ako vrchná velite?ka zabezpe?ím, aby Amerika mala vždy najsilnejšiu a najsmrte?nejšiu bojovú silu na svete,“ povedala vo štvrtkovom prejave o prijatí nominácií na Národnom zhromaždení demokratov.
Myšlienka, že vojenské výdavky sú „musí prejs?“, sa opiera o predpoklad, že USA ?elia existen?ným hrozbám pre ich bezpe?nos? a/alebo suverenitu. Toto je svinstvo.
Ako sa uvádza v klasickom hodnotení Spojených štátov a ich geopolitickej polohy Statforom z roku 2011: „Americká geografia je pôsobivá.“
Zvážte Rusko. Má tisíce kilometrov pozemných hraníc, vä?šinu z nich bez významných prírodných prekážok, ako sú pohoria alebo ve?ké vodné plochy, ktoré by odradili potenciálneho votrelca, milióny štvorcových mí? pomerne plochých území, ktoré možno rýchlo a ?ahko prejs?, s mnohými susedmi, ktorí sú nepriate?ské a predstavujú historickú hrozbu. Vzh?adom na jeho situáciu sa ruskí vládcovia tradi?ne spoliehali na priate?ské nárazníkové a vazalské štáty okolo jeho obvodu.
„Americké pobrežie Atlantiku má viac ve?kých prístavov ako zvyšok západnej pologule dohromady,“ poznamenal Stratfor. „Dva obrovské oceány izolovali Spojené štáty od nich
Ázijské a európske mocnosti, púšte odde?ujú Spojené štáty od Mexika na juh, zatia? ?o jazerá a lesy odde?ujú popula?né centrá v Kanade od tých v Spojených štátoch. Spojené štáty americké majú kapitál, prebytky potravín a fyzickú izoláciu prevyšujúcu všetky ostatné krajiny na svete s mimoriadne ve?kým náskokom. Kanada a Mexiko sú priate?ské vazalské štáty.
„?ervený úsvit“ bol len film. Šialení, ktorí si myslia, že budú potrebova? AR-15 na vyzbrojenie Odporu proti mimozemským votrelcom, sú oklamaní. Nikto nás nechce napadnú?. Nikto nám nechce bra? naše slobody.
Nikto nemôže.
Správame sa ako hroch. Hrochy sú najnebezpe?nejším suchozemským zviera?om na planéte a každý rok zabijú 500 ?udí. Sú nervózni a nervózni, pretože sa rýchlo vyvinuli z ove?a menšieho tvora, ktorý sa stal ?ahkou koris?ou. Chudáci! Neuvedomujú si, že sa z nich stali obrovské, narástli hrôzostrašné zuby a už nemusia by? agresívne a teritoriálne. Rovnako ako hroch, aj USA za?ali malé a zranite?né vo?i agresorom ako Anglicko, ktoré znovu napadlo v roku 1812. Ale veci sa zmenili pre hrocha aj pre nás. Nemôžeme by? múdrejší ako hroch?
USA, podobne ako iné krajiny, ?elili nájazdom ako útok na Pearl Harbor a cezhrani?ným nájazdom z Mexika v 19. storo?í. V dnes už do zna?nej miery zabudnutej epizóde boli dva z Aleutských ostrovov okupované Japonskom po?as druhej svetovej vojny, kým sa Aljaška stala štátom. Neštátni teroristi zaúto?ili na susediacich 48 štátov, ako 11. septembra. Ale žiadny z týchto incidentov, hoci bol násilný a znepokojujúci, nepredstavoval ni? blízke existen?nej hrozbe. Vä?šina ostatných krajín, ktoré ?elia útokom v takom malom rozsahu, by sa necítila ani tak traumatizovaná, ako skôr roz?úlená.
Od vojny v roku 1812 sme ne?elili zna?nému riziku územnej invázie nepriate?skej armády alebo námorníctva.
V 21. storo?í ?elia USA dvom hlavným hrozbám pre národnú bezpe?nos?: terorizmu a kybernetickým útokom. Tie rieši ministerstvo vnútornej bezpe?nosti a FBI. Nepotrebujeme flotilu lodí lemujúcu naše pobrežia alebo obvod vojenských základní, aby sme odrazili Nemcov, Japoncov, ?í?anov alebo Rusov. A my ich nemáme. Ministerstvo obrany neobhajuje USA; úto?í a narúša iné krajiny a neštátne subjekty v zahrani?í a ove?a menej ?asto bráni spojencov USA pred vnútornými povstaniami, súperiacimi frakciami a nepriate?skými susedmi.
Vzh?adom na našu pozoruhodne závideniahodnú bezpe?nostnú situáciu nie je nepredstavite?né, že by USA mohli dosiahnu? úplným odstránením svojho vojenského rozpo?tu, rovnako ako krajiny ako Kostarika, Panama a Island, z ktorých všetky zrušili svoju armádu, námorníctvo a letectvo a napriek tomu boli od r. . Mohlo by to by? tak, že je pravdepodobnejšie, že vás zastrelí zbra?, ak ju vlastníte, že neozbrojený národ bude napadnutý menej, pretože jeho susedia ho už nepovažujú za potenciálnu hrozbu?
Prípadne by sme sa mohli rozhodnú?, že nebudeme pokra?ova? v sú?asnej praxi neustáleho pridávania nových a vylepšených technológií do nášho existujúceho arzenálu. Mohli by sme si vysta?i? s vybavením a materiálom, ktorý máme teraz, a zárove? minú? dos? na jeho údržbu.
Obrana by mala by? o obrane, teda bránení vlastných hraníc. Brazília, vä?šia ako susediacich 48 štátov USA a z?aleka dominantná vojenská ve?moc na juhoamerickom kontinente, má vojenský rozpo?et 20 miliárd dolárov. To je ekvivalent 2,5 % USA, ktoré v sú?asnosti mí?ajú 1,6 bilióna dolárov ro?ne – viac ako polovicu diskre?ných federálnych výdavkov.
Za?nime tam.
(Ted Rall (Twitter: @tedrall), politický karikaturista, publicista a autor grafických románov)
Zdroj sputnik, preložené cez google
