Bratislava 12. septembra (TASR) – Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) odmieta vládou predstavené konsolida?né opatrenia na rok 2026. V rámci opatrení ide pod?a neho o zásadný zásah do financovania miest a obcí bez predchádzajúceho dialógu a zoh?adnenia reálnych potrieb a povinností samospráv. V piatok to uviedol predseda ZMOS-u Jozef Božik.

„Na obrovskom verejnom dlhu Slovenskej republiky vo výške 84,3 miliardy eur sa samosprávy podie?ajú menej ako dvoma percentami. Inak povedané, mestá a obce, aj napriek zna?nej finan?nej zá?aži a zodpovednosti, ktorú im konsolida?nými opatreniami udelil štát v rámci podielových daní, majú na tomto dlhu absolútne minimálny podiel. Tento dlh samosprávy nespôsobili a považujeme za nespravodlivé, aby sa bremeno jeho riešenia prenášalo práve na nás a našich obyvate?ov,“ spresnil Božik.

K?ú?ovým opatrením konsolidácie pre miestnu územnú samosprávu je zníženie zákonom garantovaného podielu miest a obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb z doterajších 55,1 % na 53 %. Vláda prezentuje, že samosprávy budú ma? v rámci konsolidácie vyšší výnos z podielových daní, avšak keby zostal podiel na pôvodnej úrovni, tak by mali mestá a obce pod?a ZMOS-u na svoj rozvoj kumulatívne o 234 miliónov eur viac.

„Štát si z tohto objemu ponecháva 110 miliónov eur tým, že priamo kráti podielové dane a núti samosprávy šetri? na službách ob?anom. ?alších 55,5 milióna eur si necháva v dôsledku zvýšeného výnosu z progresívneho zda?ovania a 69 miliónov eur využíva na prefinancovanie sedempercentnej valorizácie platov zamestnancov regionálneho školstva v originálnej pôsobnosti obcí od 1. januára 2026, ktorú štát dohodol so školskými odborármi, ale financuje ju prostredníctvom našich podielových daní,“ doplnil Božik.

Od budúceho roka sa zvýši aj minimálna mzda o 12 %, pri?om inflácia aktuálne dosahuje štyri percentá. Rozpo?ty samospráv budú tak pod?a ZMOS-u ešte viac za?ažené a prijaté konsolida?né opatrenia negatívne ovplyvnia aj poskytovanie základných služieb Slovákom. Samosprávy preto o?akávajú, že vláda jasne a zákonne zadefinuje do?asnos? prijímaných opatrení iba na roky 2026 a 2027 s automatickým návratom na pôvodnú úrove? podielu 55,1 % od roku 2028.

„Zárove? žiadame férový mechanizmus na krytie zvýšených mzdových výdavkov v školstve, ktorý bude zoh?ad?ova? reálne potreby verejného regionálneho školstva v originálnych kompetenciách samospráv. Rovnako považujeme za nevyhnutné, aby samosprávy mohli po?as konsolidácie flexibilne využíva? rezervné fondy aj na bežné výdavky a aby im vláda poskytla jednozna?né pravidlá pri uplat?ovaní dlhovej brzdy,“ uzavrel Božik.