Žilnatina plná „slu?iek“ vidite?ná na fosilizovaných pozostatkoch paprade druhu Linopteris subbrongniartii by pod?a vedcov mohla by? ochranou, ktorú dávne druhy rastlín využívali proti hmyzu. Pred približne 340 miliónmi rokov pripomínala žilnatina rastlín strom – hlavný „kme?“ sa rozde?oval na ?alšie vetvy. O približne 23 miliónov rokov neskôr sa vyvinula spletitejšia žilnatina spájajúca žilnatinu listu s jeho stopkou.
Vedci predpokladajú, že zmenu mohol vyvola? tlak zo strany hmyzu, ktorý medzi?asom za?al listy poškodzova?. Paleontológovia sa preto rozhodli vystopova? a digitalizova? fosilizované aj moderné vzory listovej žilnatiny rastlín. Potom pomocou po?íta?ového programu simulovali dva druhy možného poškodenia: otvor spôsobený hmyzom a embólie – vzduchové bubliny, ktoré v žilnatine vznikajú po?as sucha.
Pri žilnatine s jednoduchou štruktúrou dokázala jedna vzduchová bublina zabráni? prúdeniu vody do až 95 percent žilnatiny v liste. Podobne katastrofické poškodenie dokázal spôsobi? aj malý otvor vytvorený hmyzom v ?asti listu pripájajúcej sa k stopke.
Listy s komplexnejšou a spletitejšou žilnatinou však poškodenie znášali výrazne lepšie a dokázali preži? aj v prípadoch, ke? bolo poškodených až 40 percent žilnatiny. Vedci to považujú za dôkaz, že rastliny si vyvinuli spletitejšiu žilnatinu, aby dokázali lepšie odoláva? poškodeniu listov hmyzom a lepšie znáša? sucho. Na definitívne potvrdenie tejto teórie však plánujú vykona? ešte ?alší výskum.
Zdroj feed teraz.sk
