Zlepšuje sa finančná situácia Slovákov? Toto tvrdí analytik

Bratislava 30. novembra (TASR) – Slovensko si síce zlepšilo postavenie v priemernom finan?nom majetku domácností, no aj tak na?alej zaostáva za inými európskymi krajinami, a to z dôvodu nízkej miery finan?nej akumulácie, vysokej zadlženosti a limitovanej schopnosti tvori? likvidné úspory. Hoci sa finan?ný majetok slovenských domácností štatisticky zvýšil, jeho reálna kúpna sila a schopnos? zabezpe?i? vyšší životný štandard iba obmedzene. Zhodnotil to ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Ján Koš?.

V roku 2023 dosiahli ?isté finan?né aktíva slovenských domácností hodnotu 9160 eur, ?o bolo najmenej spomedzi európskych krajín. Aj napriek relatívne nízkej dynamike rastu ?istých finan?ných aktív sa SR posunula vlani na úrove? 10.580 eur. Tento rast má však pod?a analytika nominálny charakter, pri?om reálne zhodnotenie je oslabené vysokou infláciou v krajine, ktorá patrila v rokoch 2024 a 2025 medzi najvyššie v EÚ.

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou úrov?ou zadlženia. Hodnota priemerného dlhu na obyvate?a stúpla v roku 2019 zo 7990 eur na 10.960 eur v roku 2024, ?o predstavuje nárast o 37,17 %. Slovenské domácnosti majú vyšší podiel dlhu (51 %) ako finan?ných aktív (49 %), ?o znamená, že majú vä?šiu úverovú zá?až, ako dokážu kry? vlastným finan?ným majetkom.

?astým problémom nie je pod?a analytika nízka finan?ná gramotnos?, ale skôr dlhodobo uplat?ovaná politika nízkych miezd. Tá spôsobila, že zna?ná ?as? domácností nemala a stále nemá možnos? tvori? si systematické úspory a tie, ktoré si dokážu odloži?, si zase odkladajú do bánk ako rezervu na ne?akané výdavky. Nízky finan?ný majetok Slovákov nie je výsledkom len individuálneho správania, ale aj štrukturálnych faktorov. Popri nízkych príjmoch v tomto prípade zohráva dôležitú úlohu aj dlhodobá absencia komplexnej bytovej politiky. Nedostatok verejného a dostupného bývania núti domácnosti viaza? zna?nú ?as? svojich zdrojov do nehnute?ností, no znižuje to schopnos? tvori? úspory a investície.

Štát by mal preto urobi? komplexné zmeny v hospodárskej, da?ovej a sociálnej politike, a to od podpory tvorby dostupného bývania, cez zmenu da?ovo-odvodového systému až po systematické zvyšovanie príjmov obyvate?ov. „K tomu môže prispie? nielen nová hospodárska a priemyselná politika orientovaná na produkty s vyššou pridanou hodnotou a nový rastový hospodársky model, ale aj rozšírenie pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Tieto zmeny a opatrenia majú obrovský potenciál naštartova? nový rozvoj našej ekonomiky a životnej úrovne obyvate?stva,“ dodal Koš?.