Spolo?né protestné vystúpenie obyvate?ov pobaltských republík sa uskuto?nilo ešte pred pádom komunistického režimu, bolo však signálom blížiacich sa zmien. V piatok 23. augusta uplynie od tohto protestu 35 rokov.
Organizátori sa rozhodli pre dátum 23. august, ke?že v tento de? bol podpísaný pakt Ribbentrop – Molotov. Na základe tohto dokumentu z 23. augusta 1939, resp. jeho utajených dodatkov, boli všetky tri pobaltské republiky násilne pri?lenené k Sovietskemu zväzu (Zväz sovietskych socialistických republík, ZSSR).
Protesty a snahy o nezávislos? od Moskvy sa za?ali v Pobaltí už skôr. Napríklad 14. mája 1972 sa v litovskom Kaunase na protest proti ZSSR podpálil 19-ro?ný študent Roman Kalanta. V roku 1978 vznikla v tom ?ase nelegálna organizácia Liga litovskej slobody (Lietuvos laisvs lyga), bojujúca za nezávislos? Litvy od komunistického Sovietskeho zväzu.
V 80. rokoch 20. storo?ia tento politický prúd zosilnel. Príchod Michaila Gorba?ova na pozíciu komunistického lídra Sovietskeho zväzu však vyvolal obavy, že Západ bude podporova? jeho reformné snahy a bude akceptova? aj Pobaltie ako legitímnu sú?as? ZSSR.
Vo Vilniuse – hlavnom meste Litvy – sa 23. augusta 1987 uskuto?nila verejná demonštrácia proti komunistickému systému, na ktorej sa zú?astnila tisícka ?udí. O rok neskôr sa už pri pomníku Adama Miczkiewicza zišlo 250.000 ?udí. Konal sa tiež protest pripomínajúci násilné vysídlenie pol milióna Litov?anov, Lotyšov a Estóncov na Sibír po druhej svetovej vojne.
Iniciátormi živej re?aze boli opozi?né hnutia v pobaltských republikách. V Estónsku to bolo hnutie Rahvarinne (?udový front), v Lotyšsku Tautas fronte (?udový front), Latvijas Nacionalas neatkaribas kustiba (Hnutie za národnú nezávislos? Lotyšska) ?i Pilsonu kongress (Ob?iansky kongres), a napokon v Litve organizácia Saj?dis (Hnutie), ktorá sa zrodila v roku 1988. Spolo?ne vytvorili koordina?nú Baltickú radu.
Angonita Rubšite, jedna z organizátoriek baltickej re?aze, povedala ?eskému rozhlasu: „Spo?ítali sme, že ak každý stojaci ?lovek rozpaží ruky, tak to zaberie zhruba 80 centimetrov. A tak sme za?ali zhá?a? potrebný po?et ?udí na utvorenie dlhej živej re?aze. Spo?iatku sme si mysleli, že sa nám to nepodarí. Ale odrazu sme po?uli, aké sú na cestách zápchy a že prichádzajú tisícky ?udí. Hlavne nám pomáhal rozhlas.“
Po prerušení re?aze sa na mnohých miestach konali zhromaždenia, na ktorých si ?udia pripomínali udalosti spred pol storo?ia a vyslovili sa tiež za obnovenie suverenity svojich republík.
„Baltická cesta povedala svetu: Áno, my chceme by? slobodní. Hoci je pravda, že svet to vtedy ešte nechcel po?u?,“ spomína na protest Mart Laar, prvý premiér samostatného Estónska. Po proteste formou živej re?aze 23. augusta 1989 bola reakcia Sovietskeho zväzu iba slovná, Kreme? nesiahol po žiadnych odvetných krokoch.
Už 20. decembra 1989 vyhlásila Litovská komunistická strana nezávislos? od Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. V slobodných vo?bách 4. marca 1990 – prvých od roku 1940 – zví?azilo opozi?né hnutie Sajüdis a už 11. marca 1990 bolo vyhlásené obnovenie litovskej nezávislosti. Za predsedu parlamentu a de facto najvyššieho predstavite?a štátu bol vyhlásený muzikológ Vytautas Lansbergis. Estónsko vyhlásilo nezávislos? 20. augusta 1991 a Lotyšsko 6. septembra 1991.
Po za?iatku ruskej agresie proti Ukrajine 24. februára 2022 narastajú na Pobaltí obavy z možného ruského útoku. „Pobaltie kladie medzi Putinove Rusko a Sovietsky zväz znamienko ‚rovná sa‘ a toho sú?asného sa obáva úplne rovnako ako toho minulého,“ povedal spravodajca ?eskej televízie Andreas Papadopulos.
Zdroj: dejinyasoucasnost.cz, skandinavskydum.cz, pobalti.net, irozhlas.cz
Zdroj feed teraz.sk
