Tichý pohľad, Fritz Vahrenholt, 08.10.2024
Hoci údaje z meraní naznačujú, že mimoriadne silné globálne otepľovanie v krátkodobom horizonte je spôsobené slnečným žiarením – kuriózne možno aj opatreniami na ochranu životného prostredia, ktoré znižujú tvorbu mrakov – politici poznajú len jedno „riešenie“: lukratívny boj proti CO2. Tomu sa obetuje aj hospodárska konkurencieschopnosť Európy.
Nezvyčajne silné otepľovanie globálnych teplôt od roku 2023 pokračuje. A hoci silné El Niňo z rokov 23/24 pominulo, teploty zostávajú vysoké. Na tomto mieste treba poukázať na dva možné vplyvy otepľovania. Jedným z nich je erupcia podmorskej sopky Hunga Tonga v roku 2022, ktorá vyhnala stĺpec vody do stratosféry, čím sa koncentrácia vody (najdôležitejšieho skleníkového plynu) v nej zvýšila o 15 % a spôsobila tak oteplenie o niekoľko desatín stupňa. Ďalším dôležitým dôvodom otepľovania je pokles sulfátových prachových častíc v dôsledku medzinárodného obmedzenia obsahu síry v lodnej doprave. Vedci z NASA dospeli k záveru, že opatrenie na kontrolu znečistenia ovzdušia znížilo množstvo prachových častíc v ovzduší, ktoré prispievajú k tvorbe mrakov, a tým zvýšilo priame slnečné žiarenie na Zemi. Vypočítali, že 80 % otepľovania od roku 2020 možno pripísať tomuto opatreniu.
Je pravda, že mimoriadne otepľovanie využívajú niektorí politici, médiá a klimatickí aktivisti na zintenzívnenie úsilia o zníženie emisií CO2. Vývoj celkových emisií CO2 za posledných 10 rokov však sotva umožňuje príčinnú súvislosť medzi mimoriadnym otepľovaním a CO2.
Celkové emisie CO2 sa už 10 rokov nezvyšujú. Hoci došlo k miernemu nárastu emisií z fosílnych zdrojov, tento nárast bol kompenzovaný znížením emisií CO2 v dôsledku zmien vo využívaní pôdy (odlesňovanie, lesné požiare, poľnohospodárstvo), ako je vidieť na nasledujúcom grafe (zdroj: Global carbon project 2023):
Samozrejme, za posledných 10 rokov sa zvýšila aj koncentrácia CO2 v ovzduší, keďže každý rok pribudne približne rovnaké množstvo a dnes oceány a rastliny absorbujú len približne 57 % emisií. Zvyšok sa rozloží v priebehu niekoľkých desaťročí. Skleníkový efekt spôsobený CO2 sa teda za posledných 10 rokov mierne zvýšil, ale nevysvetľuje silné oteplenie za posledné tri roky (pozri prvý graf teplôt UAH hore).
Už v roku 2021 sme spolu s Dr. Hansom-Rolfom Dübalom uskutočnili senzačné vyhodnotenie meraní NASA o prichádzajúcom krátkovlnnom slnečnom žiarení a dlhovlnnom spätnom žiarení spôsobenom skleníkovými plynmi. Dospeli sme k záveru, že približne 80 % otepľovania je spôsobené nárastom krátkovlnného slnečného žiarenia. Hlavným dôvodom bol pokles oblačnosti: väčšia priepustnosť pre prichádzajúce slnečné žiarenie vedie k otepľovaniu. Samozrejme, zvýšenie prichádzajúceho žiarenia na Zem vedie aj k zvýšeniu dlhovlnného žiarenia zo Zeme a k zvýšeniu skleníkového efektu. Výsledok bol však jasný.
Skleníkový efekt CO2 zohral pri otepľovaní za posledných 20 rokov podradnú úlohu. Hlavným účinkom bola zvýšená priepustnosť mrakov pre slnečné žiarenie, čo sa prejavilo aj zvýšením počtu hodín slnečného svitu za rok. Len v Európe sa počet hodín slnečného svitu za posledných 20 rokov zvýšil o 250 hodín ročne. Tento prekvapujúci vývoj potvrdili aj ďalší výskumníci, napríklad výskumník NASA zodpovedný za satelitné merania Dr. Norman Loeb, Prof. Graeme Stephens (Caltech) a Prof. Thorsten Mauritsen (Štokholmská univerzita), ako aj fínsky klimatológ Prof. Antero Ollila.Prečo sa však oblaky za posledných 20 rokov stenčili? Hlavným kandidátom na tento vývoj sú celosvetové opatrenia na ochranu životného prostredia zamerané na zachytávanie prachu a oxidu siričitého (SO2) – najprv v USA a Európe od roku 1980 a potom čoraz viac v Číne a juhovýchodnej Ázii od roku 2005. Emisie oxidu siričitého klesli v rokoch 2005 až 2022 takmer o polovicu. Okrem toho sa od roku 2020 znížili emisie z lodnej dopravy. Len vďaka nim sa zo vzduchu nad svetovými oceánmi odstránilo 7 miliónov ton oxidu siričitého.
Ústup oblakov je hlavnou príčinou otepľovania za posledných 20 rokov
Publikácia Dr. Hansa-Rolfa Dübala a mojej osoby pochádza z roku 2021 s údajmi do roku 2020. Zaujímalo nás, ako sa vyvíjal trend ústupu oblačnosti od roku 2020, a preto sme aktualizovali údaje zo satelitu CERES. Na predvídanie: oteplenie v rokoch 2020 – 2023 (ročné priemery) možno ľahko pripísať nárastu priameho slnečného žiarenia v dôsledku ďalšieho rednutia oblačnosti.
Z porovnania vývoja krátkovlnného žiarenia ožarujúceho Zem a dlhovlnného žiarenia emitovaného Zemou vyplýva: 2,5 W/m2 pripadá na zmenu krátkovlnného žiarenia a 0,66 W/m2 na skleníkový efekt. Radiačný účinok CO2 sme vypočítali podľa 5. správy IPCC z roku 2018 (s. 8 SM-16). Krátkovlnné žiarenie sme určili z údajov družice CERES.
Upozorňujeme, že ide o merania, nie o modelové výpočty.
V najvyššom záujme politiky a vedy by malo byť podrobné objasnenie príčin zvyšovania slnečného žiarenia. Svoju úlohu určite zohralo zníženie množstva prachových a sírnych častíc vytvárajúcich oblaky. Do akej miery sa na tom podieľajú teplejšie oceány, nebolo objasnené. Tápeme teda v tme – zatiaľ čo politici sú si celkom istí, že z faktu otepľovania možno vyvodiť len radikálny boj proti CO2.
Politici bojujú proti CO2 – za každú cenu
Neexistuje takmer žiadna činnosť, ktorú by politici netrestali daňou z emisií CO2. Od vykurovania plynom a olejom až po palivá, od výroby priemyselných produktov až po výrobu elektriny, od mýta za CO2 v nákladnej doprave až po zdanenie leteckej dopravy, tovary a služby sú stále drahšie a štát z nich odčerpáva desiatky miliárd. Dokonca aj spaľovanie odpadu je teraz predmetom dane z CO2, čo znamená, že sa zvyšujú aj poplatky za likvidáciu odpadu. Málokto má ešte prehľad o tom, kam štát pristupuje a odkiaľ smerujú vyzbierané peniaze na dotovanie veterných turbín a solárnych elektrární.
Najnovšie sa toho chopil poplatok za CO2 z lodnej dopravy. Od 1. januára 2024 sa na ne vzťahuje aj poplatok za CO2. Od roku 2024 sa na 40 % emisií CO2 bude vzťahovať platobná povinnosť, od roku 2025 na 70 % a od roku 2026 na 100 %. Do pokladníc národných vlád poputuje približne 6,4 mld. Daň sa bude vyberať vo výške 100 % pre dopravu v rámci Európy a 50 % pre zámorskú dopravu.
Podľa spoločnosti Maersk, druhej najväčšej kontajnerovej prepravnej spoločnosti, sa na štyridsaťmetrový kontajner z Nemecka, ktorý prepravuje strojné zariadenia alebo iný tovar na Ďaleký východ alebo východné pobrežie USA, vzťahuje daň z emisií CO2 vo výške 170 EUR. Čínska preprava neplatí nič. Prepravná sadzba v súčasnosti stojí približne 400 EUR za kontajner. Z toho jasne vyplýva, že doprava do Európy a z Európy je čoraz drahšia. Chladiarenské lode, ktoré tiež emitujú CO2 na účely chladenia, musia počítať s 280 EUR na kontajner.
Ak nákladná loď s rudou cestuje z Brazílie do Nemecka, zaplatí v roku 2026 približne 2 EUR na dani z CO2 za tonu rudy alebo uhlia (0,06 t CO2 krát 65 EUR/tCO2 krát 0,5). Ak nákladná loď s rudou cestuje z Brazílie do Číny, neplatí nič. Spoločnosť Thyssenkrupp dováža približne 20 miliónov ton rudy a uhlia ročne. To je 16 miliónov v roku 2024 a 40 miliónov v roku 2026 pre štátnu pokladnicu. prečo nemecká vláda umožňuje, aby boli jej vlastné spoločnosti v konkurencii s Čínou penalizované?
Skutočnosť, že lode na trase z východnej Ázie takmer nechcú prechádzať cez Suezský prieplav kvôli útokom húsíov, a preto musia plávať okolo Afriky, strojnásobuje náklady na CO2. Eurokratov v Bruseli to však nezaujíma. Celá vec prebieha pod sľubným názvom „Fit for future“, s ktorým nemecká vláda a poslanci CDU, Zelených a SPD v Európskom parlamente veľmi presvedčivo súhlasili.
Aký význam má konkurencieschopnosť exportnej krajiny, akou je Nemecko, keď ide o údajnú záchranu klímy?
Zdroj: https://www.tichyseinblick.de/kolumnen/klima-durchblick/messwerte-erderwaermung-ist-folge-der-gestiegenen-sonneneinstrahlung/
Portál WWW.CHCEMESLOBODU.SK se zobrazuje bez obtěžující a automatické reklamy uvnitř článků, která někdy znesnadňuje čtení. Pokud to oceníte, budeme vám vděčni za podporu našeho projektu. Podrobnosti o příspěvcích naleznete zde.
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
