Tichý poh?ad, Fritz Vahrenholt, 08.10.2024
Hoci údaje z meraní nazna?ujú, že mimoriadne silné globálne otep?ovanie v krátkodobom horizonte je spôsobené slne?ným žiarením – kuriózne možno aj opatreniami na ochranu životného prostredia, ktoré znižujú tvorbu mrakov – politici poznajú len jedno „riešenie“: lukratívny boj proti CO2. Tomu sa obetuje aj hospodárska konkurencieschopnos? Európy.
Nezvy?ajne silné otep?ovanie globálnych teplôt od roku 2023 pokra?uje. A hoci silné El Ni?o z rokov 23/24 pominulo, teploty zostávajú vysoké. Na tomto mieste treba poukáza? na dva možné vplyvy otep?ovania. Jedným z nich je erupcia podmorskej sopky Hunga Tonga v roku 2022, ktorá vyhnala st?pec vody do stratosféry, ?ím sa koncentrácia vody (najdôležitejšieho skleníkového plynu) v nej zvýšila o 15 % a spôsobila tak oteplenie o nieko?ko desatín stup?a. ?alším dôležitým dôvodom otep?ovania je pokles sulfátových prachových ?astíc v dôsledku medzinárodného obmedzenia obsahu síry v lodnej doprave. Vedci z NASA dospeli k záveru, že opatrenie na kontrolu zne?istenia ovzdušia znížilo množstvo prachových ?astíc v ovzduší, ktoré prispievajú k tvorbe mrakov, a tým zvýšilo priame slne?né žiarenie na Zemi. Vypo?ítali, že 80 % otep?ovania od roku 2020 možno pripísa? tomuto opatreniu.
Je pravda, že mimoriadne otep?ovanie využívajú niektorí politici, médiá a klimatickí aktivisti na zintenzívnenie úsilia o zníženie emisií CO2. Vývoj celkových emisií CO2 za posledných 10 rokov však sotva umož?uje prí?innú súvislos? medzi mimoriadnym otep?ovaním a CO2.
Celkové emisie CO2 sa už 10 rokov nezvyšujú. Hoci došlo k miernemu nárastu emisií z fosílnych zdrojov, tento nárast bol kompenzovaný znížením emisií CO2 v dôsledku zmien vo využívaní pôdy (odles?ovanie, lesné požiare, po?nohospodárstvo), ako je vidie? na nasledujúcom grafe (zdroj: Global carbon project 2023):
Samozrejme, za posledných 10 rokov sa zvýšila aj koncentrácia CO2 v ovzduší, ke?že každý rok pribudne približne rovnaké množstvo a dnes oceány a rastliny absorbujú len približne 57 % emisií. Zvyšok sa rozloží v priebehu nieko?kých desa?ro?í. Skleníkový efekt spôsobený CO2 sa teda za posledných 10 rokov mierne zvýšil, ale nevysvet?uje silné oteplenie za posledné tri roky (pozri prvý graf teplôt UAH hore).
Už v roku 2021 sme spolu s Dr. Hansom-Rolfom Dübalom uskuto?nili senza?né vyhodnotenie meraní NASA o prichádzajúcom krátkovlnnom slne?nom žiarení a dlhovlnnom spätnom žiarení spôsobenom skleníkovými plynmi. Dospeli sme k záveru, že približne 80 % otep?ovania je spôsobené nárastom krátkovlnného slne?ného žiarenia. Hlavným dôvodom bol pokles obla?nosti: vä?šia priepustnos? pre prichádzajúce slne?né žiarenie vedie k otep?ovaniu. Samozrejme, zvýšenie prichádzajúceho žiarenia na Zem vedie aj k zvýšeniu dlhovlnného žiarenia zo Zeme a k zvýšeniu skleníkového efektu. Výsledok bol však jasný.
Skleníkový efekt CO2 zohral pri otep?ovaní za posledných 20 rokov podradnú úlohu. Hlavným ú?inkom bola zvýšená priepustnos? mrakov pre slne?né žiarenie, ?o sa prejavilo aj zvýšením po?tu hodín slne?ného svitu za rok. Len v Európe sa po?et hodín slne?ného svitu za posledných 20 rokov zvýšil o 250 hodín ro?ne. Tento prekvapujúci vývoj potvrdili aj ?alší výskumníci, napríklad výskumník NASA zodpovedný za satelitné merania Dr. Norman Loeb, Prof. Graeme Stephens (Caltech) a Prof. Thorsten Mauritsen (Štokholmská univerzita), ako aj fínsky klimatológ Prof. Antero Ollila.Pre?o sa však oblaky za posledných 20 rokov sten?ili? Hlavným kandidátom na tento vývoj sú celosvetové opatrenia na ochranu životného prostredia zamerané na zachytávanie prachu a oxidu siri?itého (SO2) – najprv v USA a Európe od roku 1980 a potom ?oraz viac v ?íne a juhovýchodnej Ázii od roku 2005. Emisie oxidu siri?itého klesli v rokoch 2005 až 2022 takmer o polovicu. Okrem toho sa od roku 2020 znížili emisie z lodnej dopravy. Len v?aka nim sa zo vzduchu nad svetovými oceánmi odstránilo 7 miliónov ton oxidu siri?itého.
Ústup oblakov je hlavnou prí?inou otep?ovania za posledných 20 rokov
Publikácia Dr. Hansa-Rolfa Dübala a mojej osoby pochádza z roku 2021 s údajmi do roku 2020. Zaujímalo nás, ako sa vyvíjal trend ústupu obla?nosti od roku 2020, a preto sme aktualizovali údaje zo satelitu CERES. Na predvídanie: oteplenie v rokoch 2020 – 2023 (ro?né priemery) možno ?ahko pripísa? nárastu priameho slne?ného žiarenia v dôsledku ?alšieho rednutia obla?nosti.
Z porovnania vývoja krátkovlnného žiarenia ožarujúceho Zem a dlhovlnného žiarenia emitovaného Zemou vyplýva: 2,5 W/m2 pripadá na zmenu krátkovlnného žiarenia a 0,66 W/m2 na skleníkový efekt. Radia?ný ú?inok CO2 sme vypo?ítali pod?a 5. správy IPCC z roku 2018 (s. 8 SM-16). Krátkovlnné žiarenie sme ur?ili z údajov družice CERES.
Upozor?ujeme, že ide o merania, nie o modelové výpo?ty.
V najvyššom záujme politiky a vedy by malo by? podrobné objasnenie prí?in zvyšovania slne?ného žiarenia. Svoju úlohu ur?ite zohralo zníženie množstva prachových a sírnych ?astíc vytvárajúcich oblaky. Do akej miery sa na tom podie?ajú teplejšie oceány, nebolo objasnené. Tápeme teda v tme – zatia? ?o politici sú si celkom istí, že z faktu otep?ovania možno vyvodi? len radikálny boj proti CO2.
Politici bojujú proti CO2 – za každú cenu
Neexistuje takmer žiadna ?innos?, ktorú by politici netrestali da?ou z emisií CO2. Od vykurovania plynom a olejom až po palivá, od výroby priemyselných produktov až po výrobu elektriny, od mýta za CO2 v nákladnej doprave až po zdanenie leteckej dopravy, tovary a služby sú stále drahšie a štát z nich od?erpáva desiatky miliárd. Dokonca aj spa?ovanie odpadu je teraz predmetom dane z CO2, ?o znamená, že sa zvyšujú aj poplatky za likvidáciu odpadu. Málokto má ešte preh?ad o tom, kam štát pristupuje a odkia? smerujú vyzbierané peniaze na dotovanie veterných turbín a solárnych elektrární.
Najnovšie sa toho chopil poplatok za CO2 z lodnej dopravy. Od 1. januára 2024 sa na ne vz?ahuje aj poplatok za CO2. Od roku 2024 sa na 40 % emisií CO2 bude vz?ahova? platobná povinnos?, od roku 2025 na 70 % a od roku 2026 na 100 %. Do pokladníc národných vlád poputuje približne 6,4 mld. Da? sa bude vybera? vo výške 100 % pre dopravu v rámci Európy a 50 % pre zámorskú dopravu.
Pod?a spolo?nosti Maersk, druhej najvä?šej kontajnerovej prepravnej spolo?nosti, sa na štyridsa?metrový kontajner z Nemecka, ktorý prepravuje strojné zariadenia alebo iný tovar na ?aleký východ alebo východné pobrežie USA, vz?ahuje da? z emisií CO2 vo výške 170 EUR. ?ínska preprava neplatí ni?. Prepravná sadzba v sú?asnosti stojí približne 400 EUR za kontajner. Z toho jasne vyplýva, že doprava do Európy a z Európy je ?oraz drahšia. Chladiarenské lode, ktoré tiež emitujú CO2 na ú?ely chladenia, musia po?íta? s 280 EUR na kontajner.
Ak nákladná lo? s rudou cestuje z Brazílie do Nemecka, zaplatí v roku 2026 približne 2 EUR na dani z CO2 za tonu rudy alebo uhlia (0,06 t CO2 krát 65 EUR/tCO2 krát 0,5). Ak nákladná lo? s rudou cestuje z Brazílie do ?íny, neplatí ni?. Spolo?nos? Thyssenkrupp dováža približne 20 miliónov ton rudy a uhlia ro?ne. To je 16 miliónov v roku 2024 a 40 miliónov v roku 2026 pre štátnu pokladnicu. pre?o nemecká vláda umož?uje, aby boli jej vlastné spolo?nosti v konkurencii s ?ínou penalizované?
Skuto?nos?, že lode na trase z východnej Ázie takmer nechcú prechádza? cez Suezský prieplav kvôli útokom húsíov, a preto musia pláva? okolo Afriky, strojnásobuje náklady na CO2. Eurokratov v Bruseli to však nezaujíma. Celá vec prebieha pod s?ubným názvom „Fit for future“, s ktorým nemecká vláda a poslanci CDU, Zelených a SPD v Európskom parlamente ve?mi presved?ivo súhlasili.
Aký význam má konkurencieschopnos? exportnej krajiny, akou je Nemecko, ke? ide o údajnú záchranu klímy?
Zdroj: https://www.tichyseinblick.de/kolumnen/klima-durchblick/messwerte-erderwaermung-ist-folge-der-gestiegenen-sonneneinstrahlung/
Portál WWW.CHCEMESLOBODU.SK se zobrazuje bez obt?žující a automatické reklamy uvnit? ?lánk?, která n?kdy znesnad?uje ?tení. Pokud to oceníte, budeme vám vd??ni za podporu našeho projektu. Podrobnosti o p?ísp?vcích naleznete zde.
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
