V rokoch 2023 až 2024 boli školy a univerzity zatvorené najmenej 97 dní. To predstavuje takmer polovicu školského roka v krajine, ktorá už teraz zaostáva vo vzdelávaní.
Podľa údajov zozbieraných ministerstvom školstva a Národným úradom pre zvládanie katastrof sú hlavnými príčinami nepriaznivého počasia predovšetkým letné horúčavy a silný smog. Teploty v niektorých regiónoch v lete presahujú 50 stupňov Celzia. Silný smog zase zachvacuje väčšinu územia stredného Pakistanu.
„Je to alarmujúca situácia a najhoršie je, že sa bude v nasledujúcich rokoch ešte zhoršovať,“ povedal hovorca ministerstva školstva.
Pakistan disponuje slabým hospodárstvom v dôsledku dlhotrvajúcej politickej nestability a násilia zo strany islamských militantov. Má taktiež slabé výsledky v oblasti vzdelávania, keďže viac ako 23 miliónov detí nechodí do školy.
„Bez nejakej inovatívnej stratégie sa toto číslo ešte zhorší,“ povedala pedagogička a bývalá ministerka školstva Zubajda Džalál Chánová. Zdôraznila potrebu úpravy celoštátnych učebných osnov, aby sa zmena klímy stala kľúčovou súčasťou učebníc. Zároveň navrhuje, aby vláda vytvorila núdzové fondy na zabezpečenie okamžitých podporných systémov, ktoré deťom umožnia čo najrýchlejší návrat do vzdelávacieho prostredia.
Tento juhoázijský štát patrí podľa OSN medzi desať krajín najviac ohrozených vplyvom zmeny klímy, a to napriek tomu, že jeho podiel na globálnych emisiách je minimálny.
Rozsiahle záplavy v roku 2022 postihli pätinu krajiny, zničili domy a infraštruktúru a priamo zasiahli viac ako 33 miliónov ľudí.
Zdroj feed teraz.sk
