„K stresu prispieva napríklad zvýšená kritika, ve?ké za?aženie pamäti ?i ohromné množstvo faktografie. Aj to vedie ?asto k pre?aženosti žiaka, poklesu výkonnosti a nástupu stresových stavov,“ poznamenal ÚVZ. V tejto súvislosti spomenul špecifické príznaky stresového stavu žiaka. Jedným z nich je, že školák prestáva hovori? o škole a dáva rodi?om len potrebné informácie, na ktoré sa sami spýtajú. Taktiež nezvy?ajné prerieknutia a neobratnosti v jednoduchých motorických zru?nostiach. Príznakom je aj s?ažený optimálny výkon, ktorý je pod?a neho vyvolaný pre?ažením žiaka, ako aj množstvom úloh, ktoré musí rieši? v ?asovej tiesni.
Rodi? by sa mal v takejto situácii pod?a odborníkov porozpráva? s die?a?om o jeho starostiach bez irónie, nemal by ho kritizova? a vy?íta? mu nedostatky. „Treba da? najavo pochopenie a vieru v zlepšenie danej situácie, mal by dba? u die?a?a na dostatok spánku, pohybu na ?erstvom vzduchu a zdravú výživu, je dôležité pomáha? žiakovi s plánovaním a organizáciou ?asu,“ doplnil ÚVZ. Treba si pod?a jeho slov takisto overi?, ?i žiakovi nespôsobuje stres i vysoká mimoškolská aktivita.
Pedagógom odporú?a overi? aj možnos? stresov z blízkeho prostredia. „V prípade, ke? ani po snahe pomoci zo strany rodi?ov a u?ite?a príznaky stresu neustupujú, je potrebné vyh?ada? školského psychológa,“ dodal.
Zdroj feed teraz.sk
