Každý rok mí?ajú Zem desiatky asteroidov, ktoré okolo nej preletia vo vzdialenosti menšej ako vzdialenos? medzi Zemou a Mesiacom. Napriek tomu sú katastrofické nárazy asteroidov do Zeme ve?mi vzácne. Štúdia zverejnená v prestížnom odbornom žurnále The Astrophysical Journal Letters, na ktorej sa podie?ali Mikael Granvik z Technickej univerzity v meste Lule vo Švédsku a Kevin Walsh zo Southwest Research Institute v americkom štáte Colorado, prináša záver, že gravitácia Zeme môže pôsobi? ako obranný systém, ktorý ju chráni pred nevítanými návštevníkmi.
Masy planét a ich mesiacov pôsobia na okolité objekty a seba navzájom obrovskými gravita?nými silami ozna?ovanými ako slapové. Astronómovia takto spo?iatku ozna?ovali pôsobenie Mesiaca na Zem, ktoré spôsobuje striedanie morského prílivu a odlivu. Slapové sily však môžu na dvoch proti?ahlých koncoch vesmírneho telesa spôsobi? taký výrazný rozdiel v gravitácii, že teleso ich pôsobenie nevydrží a rozpadne sa – nastane slapový rozpad.
Jedným z najslávnejších príkladov tohto procesu je slapový rozpad kométy Shoemaker-Levy 9 (SL9) z roku 1994, ktorú gravitácia Jupitera najskôr roztrhala na kusy a neskôr ju tento plynný obor vtiahol do svojej atmosféry. Jupiter na okolie pôsobí gravitáciou 2,5-násobne vyššou ako Zem a vedcom dlho chýbali dôkazy o tom, že podobným spôsobom môžu na okolie vplýva? aj planéty podobné Zemi.
„Približne pred desiatimi rokmi sme h?adali rodiny blízkozemských asteroidov (NEA), ktoré mohli vzniknú? v?aka slapovému rozpadu, no žiadne sme nenašli,“ uvádza Granvik pre Live Science. Fragmenty, ktoré takto vznikli, splynuli s okolím tak rýchlo, že jednotlivé rodiny nebolo možné identifikova?, dodal Granvik.
Pátranie po asteroidoch vytvorených slapovým rozpadom sa pohlo v roku 2016. Granvik sa podie?al na štúdii skúmajúcej po?ty asteroidov rôznej ve?kosti a ich trajektórie okolo Slnka. Vedci v rámci nej vytvorili model, ktorý po?ítal obežné dráhy asteroidov rôznych ve?kostí, aby zistili ich po?et a vzdialenos? od Slnka.
Výsledky modelu porovnali s údajmi zhromaždenými teleskopom financovaným NASA v Arizone. Zistili, že skuto?ný po?et asteroidov je výrazne vyšší, ako predpokladal model, boli však menšie a obiehali po dráhach ne?aleko Zeme a Venuše. Granvikovi napadlo, že úlomky mohli vzniknú? práve slapovým rozpadom vä?ších telies. Neskôr s pomocou Kevina Walsha tento predpoklad zoh?adnil pri vytváraní nového modelu, ktorý potvrdil údaje zozbierané teleskopom.
Slapový rozpad má však i svoje úskalia – vzniká tak viac menších asteroidov, ktoré môžu planétu zasiahnu?. Vedci však upokojujú, že nie je dôvod na paniku; ve?kos? úlomkov je totiž menšia než kilometer, takže „nepredstavujú nebezpe?enstvo vyhynutia ?udstva,“ dodáva Granvik. Mohli by však zvýši? riziko výskytu udalostí ako v prípade ?e?abinského meteoru z roku 2013 alebo tunguskej explózie z roku 1908, dvoch najznámejších udalostí z nedávnej histórie spájaných s meteormi.
Zdroj feed teraz.sk
